Anketa:

Ako sa vám páčia nové oficiálne stránky obce Belá?
 

Kronika

PDF Tlačiť

Rok 1969

Rok 1969 bol rokom útlmu v spoločenskom dianí. Doba normalizácie zasiahla každého občana. Možno povedať, že viac-menej ovládla obyvateľstvo pasivita. Bolo tomu tak v celospoločenskom meradle. Od 1. januára 1969 je v platnosti Ústavný zákon o federálnom usporiadaní štátu. Zvlášť citlivou záležitosťou v tomto období sa stali oslavy MDŽ a MDD. Demokratický proces bol zastavený, socializmus s ľudskou tvárou zo života vyškrtnutý. V tichej pasivite slávnosti začiatku školského roka položil riaditeľ školy otázku malému prvákovi, čim by chcel byť, keď vyrastie. Dieťa bez rozmýšľania odpovedalo: „ Dubčekom“. S odpoveďou sympatizovali všetci. V očiach prítomných sa objavili slzy. Počnúc rokom 1969 otvoril sa veľký priestor vyučovaniu ruského jazyka. Vyučovaný bol v skupinách v priemernom počte 15 detí. Takých podmienok sa nedostalo ani materinskému jazyku. Pozitívum a uľahčenie tejto doby prinieslo zavedenie 5-dňového pracovného cyklu. Rodine sa dostalo širšieho spolužitia.

Rok 1970

Učiteľka ZDŠ H. Štrbová naštudovala so žiakmi ZŠ vyšších ročníkov rozprávkovú hru      „Šípková Ruženka“. Rekvizity si žiaci tvorili na hodinách výtvarného a pracovného. Vo voľnom čase dotvárali podľa potreby kulisy. Chvályhodné je, že deti namiesto neúčelného voľného času pod pedagogickým dozorom účinne využili voľný čas a zároveň ponúkli spolužiakom, rodičom i verejnosti hodnotný zážitok.

Rok 1971

Politická situácia kládla vedúcu úlohu komunistickej strany na popredné miesto, z čoho vyplýva kritika masových organizácií za slabú aktivitu v spoločenskom živote. Zaktivizovaná bola práca ZČSSP, SZŽ, ČSM, ČK. Okrem tradičných vnútropolitických spomienkových dní, výročie vzniku KSČ, Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva, ktorým sa venovalo najviac pozornosti, atraktívnejšie sa stávali oslavy MDŽ a MDD. Kultúrny program pripravovali deti so svojimi učiteľkami MŠ a ZŠ. Celo obecné oslavy nadobúdali bohatšiu účasť.

Rok 1972

Správcom osvetovej besedy sa stáva Rudolf Višňovský, učiteľ miestnej ZDŠ. Plodná práca tohto roku bola na poli divadelnom. Pod režijným vedením p. Višňovského deti sa predstavili hrou „Javorček“. V tomto roku hosťovali v obci: Dolná Tižina hrou „Pokorená pýcha“, Turčianske Teplice hrou „Matka a hriech“, Martin hrou „Pletky otecka a mamičky“. Bol to najplodnejší rok divadelných predstavení. Návštevnosť bývala nadpriemerná.

Hodnotná akcia bola prevedená úpravou rekonštrukcie drevenej stavby - dielní, z ktorých škola za pomoci MNV v priebehu roka zrekonštruovala klubovňu a miestnosť pre výučbu varenia. Touto akciou otvoril sa priestor tráviť deťom voľný čas pod hlavičkou pionierskej organizácie svojimi záľubami – spoločenskými hrami, vyšívaním, pletením a inými záujmami pod vedením pedagógov oddielových vedúcich. Šťastným bolo riešenie vybavenia kuchynky, čím po praktickej stránke pripravovala dievčatá do života.

Rok 1973

Po prvýkrát mala obec návštevu v kultúrnej oblasti zo zahraničia. Úspešne sa predstavil hudobno-spevácky súbor z Bulharska. Zrekonštruovaný bol suterén kultúrneho domu a schválený bol pozemok pre dom smútku. Rada MNV odporučila ustanoviť p. Paulínu Novákovú do funkcie matrikára, zároveň je schválená vykonávaním správcovstva kina Bránica.

Dôraz sa kladie na prácu ZPOZ-u. Aktivizuje sa práca, ktorá má spĺňať obsahovú stránku doby v duchu komunistickej morálky.

Rok 1974

V roku 1974 hosťuje v obci divadelný súbor z neďalekej Nededze hrou „Záveje“. Opäť bol oživený kurz vyšívania pod odborným vedením p. uč. Márie Kubáňovej. Uskutočnená výstavka prác bola dôkazom záujmu žien skultúrniť si interiér príbytkov.

Rok 1975

18. apríla konali sa oslavy 30. výročia oslobodenia obce Belá. Kultúrne vystúpenie pripravila ZDŠ a MŠ. Na oslavách sa zúčastnil veľký počet obyvateľov. Riaditeľom školy bol Jarolím Závadský. Pod jeho vedením škola žila až priveľkou orientáciou na ZSSR. ZPOZ zaznamenal oživenie hlavne v sobášnych obradoch. Zrodila sa spevácka skupina účinkujúca v ZPOZ-e. Členky skupiny: A. Mažgútová, O. Kubíková, P. Chabadová, P. Štefková, O. Jaroščiaková, J. Pechotová, O. Chabadová, P. Šugárová, recitátorka H. Štrbová.

13. mája sa uskutočnila beseda so spisovateľom Rudom Moricom. Pionieri okrem otázok, týkajúcich sa jeho tvorby, kládli otázky v súvislosti s jeho učiteľským pôsobením v obci Belá.

Rok 1976

Pre generáciu študujúcej mládeže SZM poriada kurz spoločenského tanca. Pre mladé ženy SZŽ kurz studených jedál. Tieto aktivity boli prínosom kultúrno – spoločenského vyžitia občanov, vzájomného rozvíjania  medziľudských vzťahov. V obci hosťoval divadelný súbor z Lysice hrou „Ulička“ a Dolná Tižina hrou „Mozoľovci“.

Rok 1977

Na návrh Rady MNV v Belej bolo schválenie zriadenia Klubu Dôchodcov. Bol vypracovaný aj „domáci poriadok“. K realizácii nedošlo. V atraktívnosti doba nedozrela, aby dôchodcovia prejavili záujem spoločne tráviť voľné chvíle. Mobilní dôchodcovia pokračovali v pracovnom zaradení, alebo sa venovali hospodáreniu na záhumienkách.

Zriadená bola MŠ Kubíková. Riaditeľkou je menovaná Sidónia Kubíková. Starostlivosť o deti predškolského veku zamestnaných matiek bol vyriešený. Vcelku osvetová práca je na dobrej úrovni, slabšie je zapájanie sa zložiek NF do spoločenského života. Okrem divadelných predstavení uplynulých rokov sa zväčša usporadúvajú len tanečné zábavy. Je potreba skvalitniť prácu v oblasti športovej, v poznávaní krás vlasti, prezentácii regiónu slovom i spevom.

Rok 1978

Jeseň roku 1978 bola bohatou žatvou kultúrnych akcií. 11.novembra žila celá obec významnou udalosťou osláv 600-ročnice založenia obce Belá. Prípravné práce začali už na jar roku 1978. Hlavná zodpovednosť spočívala na učiteľkách miestnej školy p. Anne Mažgútovej a p. Hermíne Štrbovej. Pochodili obcou, radili sa s občanmi, ktorým je blízka pieseň, zvyky a obyčaje obce. V počiatkoch sa utvoril 20-členný súbor, ktorý si dal názov Belianka. Schádzali sa 2-krát týždenne a spoločnými silami zostavili pásmo páračiek, večery pri kolovrátku, kosenie a hrabanie, oslavovanie mája, muzika na humne. Členovia vyhľadali ešte jestvujúce kroje, náradie a náčinie, ktoré potrebovali v jednotlivých obrazoch. Do réžie celého programu sa zapojil riaditeľ školy Jozef Vrábel, uč. Michal Štrbo a Miroslav Tropko. Účinkovali takmer všetci učitelia ZŠ a MŠ. Slávnostnou atmosférou bola oslovená celá dedina. Vo sviatok osláv 600-ročnice prechádzali alegorické vozy, stužkami zdobené stromky zdobili vozy s vyzdobenými koníkmi a na nich za doprovodu harmoniky spievajúci občania. Celú slávnostnú udalosť natáčala Slovenská televízia, a tak meno obce bolo zviditeľnené. Večer vyhrávali ľudové muziky vo všetkých troch pohostinstvách. Atmosféra radosti bola narušená nečakane smutnou správou úmrtia Jozefa Babiša, ktorý sa ešte v popoludňajších hodinách slávnosti zúčastnil. 10.12. opäť zavítala Slovenská televízia Bratislava do obce a natočila pásmo „Na páračkách v Belej“ v autentickej izbe p. Boháča. Obec si vyslúžila dobré meno v predmesačnej akcii osláv 600-ročnice, a tak bola poctená ďalšou návštevou.

Rok 1979

28.5.1979 konala sa beseda detí ZŠ so spisovateľkou Elenou Čepčekovou a ilustrátorom M. Cipárom. Bola to akcia ĽK a ZŠ s cieľom zaktivizovať návštevnosť knižnice, pretože televízia vytláčala prirodzenú túžbu po knihe, deti radšej prijímali vizuálny obraz, čo potláčalo čitateľské zručnosti. Doba normalizácie kládla dôraz na dôstojnosť občianskych obradov. Tohto roku bolo 16 detí slávnostne uvítaných do života zápisom do pamätnej knihy a slávnostné odovzdávanie občianskych preukazov. Akcie pokračovali i v nasledujúcich rokoch. Správcom kniha Bránica sa stal Viliam Chlebo a riaditeľkou knižnice Anna Vnuková. Vítanou pomocou občanom bolo zriadenie svadobky „U Vrábla“ na usporadúvanie svadobných hostín. Kuchynka vybavená príslušenstvom pomáhala riešiť materiálne zabezpečenie dôstojnosti osláv kroku novomanželov do života.

Rok 1980

Vybudovaný bol pamätník padlým v druhej svetovej vojne, ktorí padli pri oslobodzovaní obce Belá. Pamätník sa nachádza na dolnom konci obce pred zdravotným strediskom. 29.5.1980 sa konala slávnostná akcia k 35.výročiu SNP spojená s kladením vencov k pamätníku padlým.

Na pozvanie OOS, FS Belianka sa zúčastnila súťaže speváckych skupín v Čičmanoch. Predstavila sa mužská a ženská spevácka skupina s veľkým úspechom.

Rok 1981

5. a 6.júna 1981 konali sa voľby do všetkých stupňov zastupiteľských orgánov. Bohatá bola predvolebná činnosť agitačných stredísk. I v obci bola pestrá a bohatá. Uskutočňovali sa tieto politicko-výchovné a spoločenské podujatia: Večer otázok a odpovedí, Kvízové večery, Večery pracovnej slávy, Tribúna aktualít, Verejné hovory občanov. Rámcom týchto akcií boli vystúpenia folklórnej skupiny Belianka a Malá Belianka.

14.11 OOS vyhlásilo v Žiline celoslovenskú súťaž agitačných stredísk. Otvorenie sa uskutočnilo v našej obci za prítomnosti tajomníka s.Martoňa (OV KSS), s.Marejkovej (ONV), redaktora STV Bratislava J. Kubáňa, riaditeľa OOS s.Humeníková, zástupcov DO KSS v Belej. Pred zaplneným hľadiskom sa predstavila FS Belianka a Malá Belianka. Otvorenie vysielala ČST Bratislava.

FS Malá Belianka bola založená r. 1981 z podnetu oživenia miestnych príležitostných slávností výstupmi sprítomňujúcimi život detí v minulosti. Tak bolo naštudovaných niekoľko choreografií, s ktorými reprezentovala úspešne obec i školu. Námet čerpala od najstarších obyvateľov obce. Zdravá zvedavosť, vedieť o predkoch čo najviac, veľmi v práci pomáhala. Deti sa starších vypytovali na zážitky, zvyky, udalosti, učili sa „vystrojiť“ do belského kroja, aby na vystúpeniach autentickosť výzoru čo najvernejšie zachovali. Rýdzosť miestnych zvyklostí v choreografiách ukazovali tak, aby sa čo najviac podobali pôvodine.

Rok 1982

FS bola pozvaná OB Rajecká Lesná na oslavy 250.výročia založenia obce. Skupina dospelých i detí pod režijným vedením H.Štrbovej, A.Mažgútovej a M.Štrbu predviedla 2-hodinové vystúpenie. Dobré meno, ktoré si folklór získal oslavami 600-ročnice svojej obce, nezradil. Ohlasy na účinkovanie boli pozitívne.

Útvar zboru nápravnej výchovy v Žiline vyslovil poďakovanie písomnou formou za vystúpenie v prevádzke pionierskeho tábora FS Malá Belianka 1.1.1982. Deti deťom pripravili popoludňajší program. Ďalšie aktivity roka – oslavy SNP – kladenie vencov k pamätníku, družobné stretnutie so ZDŠ Karviná, športové stretnutia, turnaj v stolnom tenise z príležitosti 35.výročia FV medzi obcami Belá – Lysica.

Rok 1983

Na začiatku kalendárneho roka sa stretli funkcionári obce s najmladšou generáciou. Po hodnotnom kultúrnom programe na zvedavé otázky detí odpovedali funkcionári obce a predsedovia organizácií. Aktívne v tvorbe nových obrazov pracovala FS Belianka pod vedením A. Mažgútovej, H.Štrbovej, a M.Štrbu a Malá Belianka pod vedením H.Štrbovej. Ich plodná práca bola odmenená pozvánkou predstaviteľov obce Plaveckého Podhradia. Počas trojdňového zájazdu vystúpili v Plaveckom Podhradí, Prievaloch a Rohožníku. Deti i dospelí takto šírili dobré meno obce i v Záhorí.

6.4.1983 „Sobota pracovnej cti“ a „Týždeň pracovnej aktivity“ na počesť Víťazného februára malo politický charakter, no zároveň veľkým kladom akcie bolo viesť občanom k poriadkumilovnosti. Vodný tok Belianka bol vyčistený, staré železo odvezené do zberu, chodníky, cesty upravené, vyčistené. Kolaudácia novej obradnej siene bola v júni 1983. Priestranná estetická sieň bola pripravená na uvítanie detí do života, sobáše, oslavy zlatých a strieborných svatieb. Dôstojnosť priebehu slávnosti organizovala pani Paulína Nováková.

Malá Belianka získala 1. a 3.miesto v okresnej prehliadke v choreografiách „Na priedomí“ a „V makovisku“.

Belianka v tom istom roku získala v okresnej prehliadke v Lietavskej Lúčke 2.miesto choreografiou „Na senách“. Vzácnym prínosom celej skupiny boli najstaršie členky Mária Múčková, Mária Cabadajová-Dobišová, Paulína Cabadajová, ktoré vedeli poradiť v autentickosti výstroja i spracovania obyčajov regiónu.

Rok 1984

V okresnej súťaži sólisti tanečníci MB získali 1.miesto. Postúpili na krajskú prehliadku do Likavky. Každé dva roky sa tu stretávajú detské folklórne súbory stredoslovenského kraja. 3.júna 1984 Pavol Vrábel, Peter Vrábel, Rastislav Štrbo – tanečníci a doprovod harmonikou Miroslav Vrábel „Klátikovým tancom“ získali 1.miesto. Postúpili do celoslovenského kola, ktorého realizácia bola roku 1985. Je na škodu, že v tomto období chlapci už boli v období mutácie (celoslovenská prehliadka sa koná každý 2.rok), takže sa prehliadky nezúčastnili.

Deti i dospelí vystúpili na Jánošíkových oslavách v Terchovej choreografiami „Klátikový tanec, Na priedomí, V makovisku“ a dospelí v nočnom programe „Turvoň“.

Rok 1985

Detský folklórny súbor Malá Belianka na okresnej prehliadke získala 2.miesto choreografiou „Na remeslá“. FS dospelých pásmom „Drapačky“ účinkovala na krajskej prehliadke v Dolnej Nive. Skupiny s úspechom účinkovali v obci i mimo domova. Vybavenosť členov nebola celistvá. Chýbali krpce a súkenné nohavice. Z vlastných zdrojov nebolo možné pokryť materiálnu vybavenosť súborov. Rodáčka z Belej, Serafína Mariašová, bývajúca v Žiline, angažovala sa na vyšších miestach za dotáciu podpory súborov. Od MK SSR bolo pridelených 30.000,- Kčs na zakúpenie materiálu na ušitie krojov a krpcov.

Pod vedením V.Chlebu v rámci okresu sa v tomto roku kino Bránica umiestnili n a1.mieste v premietaní soviet. filmov.

Od roku 1986 je Michal Štrbo poverený vedením ZŠ Terchová – Struháreň. Toto rozhodnutie vyšších orgánov nedávalo priestor naplno venovať sa kultúre obce. Funkciu riaditeľa OB po Michalovi Štrbovi preberá Viliam Chlebo.

Rok 1986

Roku 1986 FS Belianka zúčastnila sa folklórnych slávností v Detve výstupom „Kosenie a hrabanie“ znázorňujúcu tvrdú prácu roľníka. V pracovnom rytme bolo i kus poézie, rovnako v rytme zrelosti zneli kosy. Zlomok toho deja predstavoval obraz, ktorý mal veľký úspech. Detský súbor účinkoval opäť na Jánošíkových oslavách výstupom „Hráme sa na svadbu“, ktorým získali na okresnej prehliadke 3.miesto.

Po dlhšej odmlke ženy obnovili spoločné zimné večery trávené vyšívaním. Kurz viedla opäť p. Mária Kubáňová. Obohatila činnosť o ďalšiu techniku – závesy na stenu (materiál špagát). Akcie uvítania detí do života, sobášov, zlaté a strieborné svadby gradovali zodpovednou prípravou matrikárky p. Novákovej a sobášiaceho J. Kubáňa – podpredsedu MNV, riaditeľa ZŠ-i všetkých účinkujúcich. Politický aspekt obradov už nie je tak zdôrazňovaný, v popredí je dôstojnosť obradu a jeho rázovitosti.

Rok 1987

Poľovnícke združenie v obci inštalovalo výstavu trofejí. Bolo to podujatie na vysokej poznávacej úrovni. Obohatila dospelých i deti, ktoré mali možnosť teoretické vedomosti prírodovedy overiť si v praxi.

FS Belianka úspešne účinkovala na XXXII. ročníku folklórneho festivalu vo Východnej  s pásmom „Chodenie s májom“. Malá Belianka reprezentovala obec v Detve na krajskom festivale choreografiou „Pri potoku“.

Pri príležitosti II. okresnej konferencie ZUČ za dlhoročnú úspešnú prácu bola ONV – odborom kultúry v Žiline ocenená vedúca FS H.Štrbová Čestným uznaním a finančnou odmenou za vedenie súborov malých i dospelých.

Rok 1988

Družobné stretnutia ZŠ s Karvinou, ktoré boli v minulých rokoch prevažne vecou školy, stali sa udalosťou celo obecnou. Takmer celá dedina žila aktivitami – české deti navštívili i spali v rodinách našich žiakov, ktorí pripravili kultúrny program i športové podujatia.

Malá Belianka hosťovala na „Vrchárskej piesni“ v Bytči. Mestské kultúrne stredisko udelilo súboru „Diplom za rozvíjanie kultúrnych tradícií“ na 7.ročníku folklórneho festivalu.

Rok 1989

Dlhé mesiace žila vlasť určitým uvoľnením, na zároveň napätím v tom zmysle, že túžba žiť slobodnejšie, sa napĺňala. Nástup demokracie sa odrazil i v živote obce protestnými akciami, sviečkovou manifestáciou a ďalšími aktivitami celej republiky. Hoci november 1989 bol ešte ďaleko, slávnosti MDŽ, MDD sa niesli vo zvláštnej radosti, otvorenosti a očakávaní. Ideologická výchova v duchu komunistickej morálky sa menej zdôrazňovala. Otváral sa priestor duchovnu, síce pomaly, ale sľubne. Po dlhých rokoch náboženskej neslobody „duchovnej pauze“, bolo obdobie výnimočným. Piesne s náboženskou tematikou neboli uzavreté len v kostoloch, ale po dlhom čase môžu znieť éterom. Sviatkom sa zdal každý deň – tak občania neslobody vychutnávali slobodu.

Rok 1990

S eufóriou vstupoval občan do 1.roku slobody. Zdalo sa to všetko také krásne. No zároveň sa človek nestačil čudovať, že komunizmus sa len tak vzdal. Boli tu pochybnosti, ako je to možné, že 40 rokov držal všetko pevne v rukách, no v posledných rokoch ani sociálnu ani hospodársku oblasť nezvládal. Prvé desaťročie sa mu darilo, lebo za socializmu sa znárodňovali fabriky, pôda, lesy...Po mnohých rokoch nápady oživenia neprichádzali, už nebolo z čoho brať, tak sa jeho ideológia rúcala. Najviac zla sa dopustil v duchovnej oblasti. Všetko, čo bolo spojené s Bohom, socializmus zavrhoval. Našťastie, v obci mnohé rodiny výchovu uplatňovali v duchu kresťanstva a vzájomnej úcty.

Rok bol poznačený nedostatkom financií na kultúrne podujatia, ale rozumným hospodárením a uskromnením zväčša z vlastných zdrojov obce, kultúrne akcie prebiehali ako v predošlých rokoch.

Rok 1991

Od nástupu do funkcie starostu obce Štefana Cabadaja oslavy Márie Magdalény – belská púť získavajú na bohatosti programu. Náplň púte – oslava našej patrónky slávením sv. omší je doplnený folklórnym vystúpením, staroslovenským guľášom v stredisku obce i v priľahlých osadách, športovým programom, púťovými atrakciami jarmoku, ľudovou veselicou.

V tomto roku súbor malá Belianka získal na okresnej prehliadke 2.miesto choreografiou „Svetlonos“ za originálne spracovanie námetu. V letných prázdninových mesiacoch folkloristi účinkovali v programe Jánošíkových dní v Terchovej.

Rok 1992 – 93

Myšlienka zrodu obecných novín vznikla koncom r.1992. Nadšenci – redakčná rada za podpory starostu vydala prvé číslo BELSKÉ NOVINY k Veľkej noci r.1993.

Kultúrnou referentkou od februára sa stala p. Š. Belová. Rozšíril sa počet a hodnota kultúrnych akcií.

Futbalisti sa prebojovali do III.NL. trénerom sa stal František Plach, ktorého pozná hlavne staršia generácia ako prvoligového žilinského brankára.

V októbri hosťovala v obci Darina Laščiaková, manželka rodáka z Belej, Adama Laščiaka. Svojím melodicky jemným hlasom si získala publikum hlavne uspávankami. Vystúpenie umelkyne nadchlo každú vekovú kategóriu. Prvýkrát po „nežnej revolúcii“ zavítal do Belej Mikuláš. V preplnenej sále KD deti vítali príchod Mikuláša. Bolo to niečím výnimočným po dlhých rokoch neslobody, keď Mikuláš bol len rodinnou záležitosťou. Takto spontánne sa deti po prvýkrát stretli s darcom. Bol to nezabudnuteľný zážitok obce.

Vianočný program bratov Muchovcov „Od Kataríny do Vianoc“ bol na vysokej úrovni, s ktorým hosťovali v Argentíne medzi americkými Slovákmi.

Rok 1994

V obci vystúpil po prvýkrát ľudový rozprávač Ander z Košíc. Populárnosť jeho programu pritiahla hojnú návštevnosť. Deň matiek nadobúdal po „nežnej revolúcii“ na vážnosti. Doposiaľ sa veľkolepo slávil MDŽ a sviatok, ktorý svet oslavoval, u nás bol v úzadí. Tohto roku p. starosta Štefan Cabadaj pozval do kultúrneho domu všetky matky obce. Zišlo sa ich viac ako 200 mladších i starších. Okrem kultúrneho programu starosta si uctil každú matku kvetom a darčekom. Slávnostnú atmosféru mali oslavy MDD – 1.júna. Atmosféru umocnil i hudobno – tanečný súbor PANTLIK z Maďarska zo slovenskej dediny Santov.

22.júna na sviatok Márie Magdalény patrónky Belej starosta obce odhalil pamätnú tabuľu s erbom. Svätica je znázornené na modrom pozadí v kombinácii modro – žlto – bielej farby. Zástava je ukončená tromi cípmi farby erbu. Patrí neodmysliteľne k erbu. Navrhla ju heraldická komisia Ministerstva vnútra SR. Zásluhu na renovácii symbolov obce má Obecný úrad sa starostom obce, miestne kultúrne stredisko a miestna pobočka matice slovenskej. Dátum vzniku erbu je máj 1994 s námetom zo 17.storočia.

Dievčenská skupina Malej Belianky na okresnej prehliadke folklóru získala 2.miesto.

Rok 1995

Zlatú Jánskeho plaketu získal občan Belej Bernard Chabada za bezplatné darovanie krvi. Striebornú Anton Holienka a Pavol Hurtek.

Na zrenovovanom štadióne sa uskutočnilo medzištátne futbalové stretnutie reprezentácie Slovenska a Poľska do 17 rokov s výsledkom 3:1 pre SR. Stretnutie prispelo k zviditeľneniu Belej v celoslovenskej pôsobnosti.

Stredoslovenský kraj usporiadal súťaž zovňajšku, pôvabu, prezentácie inteligencie mladých dievčat „Miss“. Víťazkou sa stala M. Šugárová, naša rodáčka, ktorá postúpila do celoštátneho kola.

Ján Pisančin – „Ander z Košíc“ – druhýkrát hosťoval so skupinou Akord a Oľgou Szabovou – známou speváčkou, v Belej.

„Mikuláš“ putoval Belou. Vyšiel z horného konca v čase, keď všetky deti boli doma spolu s čertom. Pobavili malých i veľkých, no najmenší mali veľký zážitok. Vydarená akcia je dielom Š. Belovej – riaditeľky MKS, J. Hanusa a J. Čepelovej. Ukončením roka bola vianočná „Jasličková pobožnosť“, ktorú pripravila D. Chovancová, Š. Belová – pracovníčky OÚ a H. Štrbová učiteľka ZŠ. Program pozostával z umeleckého slova, zo spevu sprevádzanom hudobnými nástrojmi. Náplň pobožnosti mala náboženský charakter. Uskutočňovala sa v miestnom kostole.

Rok 1996

Belská púť, trojdňová, sa uskutočnila v kultúrnych – vystúpil V. Meško – športových, spoločenských a náboženských aktivitách.

Folklórnej skupine detí chýbala muzika. OÚ a MKS vynaložilo veľké úsilie získať učiteľa hudby – hry na husle a basu. V súčasnom období úspešne pôsobí Miloš Bobáň z Vyšných Kamencov, ktorý vedie skupinu starších žiakov za financovanie OÚ.

Do histórie obce sa zapíše 15.september 1996. Bol vysvätený za kňaza rodák obce Peter Korenčiak, ktorý v tento deň slúžil primičnú svätú omšu. Obec žila najkrajšou spoločenskou udalosťou roka. Po prvýkrát v histórii mohla touto udalosťou žiť. Takmer každý občan sa nejakým spôsobom pričinil na priebeh milej slávnosti. Hodno spomenúť zvlášť prínos organistky Daniely Chovancovej so svojím spevokolom, ktorá prispela k dôstojnosti obradu nácvikom piesní k svätej omši.

Vianočnú akadémiu pri jasličkách – hodnotnú v duchovnej oblasti – nacvičila s deťmi organistka Palína sušienková s dcérou Máriou Vráblovou.

Poznámka: S kultúrou je úzko spätá jazyková stránka – duchovná súčasť národa. Výrazný znak dialektu obce je minulý čas jednotného čísla vo všetkých rodoch. Spoluhláska „l“ sa mení na „v“ samohláska „i“ pred „l“ sa mení na „e“, napr. robil – robeu, robila – robeva, robilo – robevo. Spisovná výslovnosť koncom 20.storočia má v obci prioritné uplatnenie.

Juraj Puci – chodec – reportér 13.10.98 v etape 182 dosiahol v obci Belá 6.785,4km – deň pred polovicou cesty Ročného pochodu – pokusu o svetový rekord do Guinessovej knihy – v počte km (cca 13.000) a v tom, že sa celý rok nevozil. Štart ako 69 – ročný z Prahy a predpokladaný návrat v Bratislave na 70-te narodeniny. 15.4.1998 – 15.4.1999

Dňa 13.10.98 do obce privítal Juraj Puci – chodec – reportér v pokuse o svetový rekord do Guinesssovej knihy – 69 ročný. Chce ukončiť svoj rekord 15.4.1999 v Bratislave na 70.výročie narodenín. Želáme mu pevné zdravie.

Rok 1995 – nové funkčné obdobie

18. a 19. novembra 1994 sa konali voľby do obecného zastupiteľstva a starostu obce pre rok 1995 – 98.

Počet osôb zapísaných v zozname voličov:                          2189

Počet voličov s úradnými obálkami:                                     1324

Počet odovzdaných úradných obálok:                                  1322

Počet platných hlas. lístkov do OZ:                                     1242

Počet zvolených poslancov:                                                  30

Počet platných hlasovacích lístkov pre starostu obce:           1277

Za starostu obce s počtom hlasov 1023 bol zvolený Štefan Cabadaj, druhý kandidát Jozef Cabadaj získal 254 hlasov.

Vedenie obce:

Starosta obce:                      Štefan Cabadaj

Prednosta obce:                   Ing. Ján Munk

Zástupca starostu:                Štefan Hudec

Obecná Rada: Štefan Hudec, Ing. Ján Munk, Štefan Nacháč, Ján Staňo, Ing. Anton Hýll,

Hermína Štrbová, Helena Hurteková, Jozef Lipka, Kamil Bosík.

Poslanci obecného úradu:

Obvod č.1 : Bajaník Pavol (SNS), Mgr. Muráň Kamil (SNS), Hurleková Helena (KDH),   Štrbová Hermína (KDH), Lipka Jozef (SNS), Chabadová Oľga (KDH), Líšková Marta (KDH), Ďurana Peter (KDH), Štefko Pavol (SNS), Ševčík Ján (HZDS), Bulka Ján (SNS),

Obvod č.2: Hudec Štefan (KSÚ), Boháč Karol (HZDS), Franček Štefan (SNS), Belová Božena (SNS), Bosík Kamil (SNS), Holienka Ján (KDH), Čepela Milan (KDH), Cabadaj František (HZDS), Belová Helena (KDH), Mažgút  Vincent (KDH), Mahút Ján (SNS),

Obdvod č. 3: Ing. Hýll Anton (HZDS), Kubík Bernard (SNS), Labant Vendelín (HZDS),

Obvod č. 4: Tlacháč Štefan (HZDS), Staňo Ján (KSÚ), Vlček Ján (SNS), Ing. Mažgút Jozef

(HZDS), Staňo Štefan (KSÚ)

Pracovníci obecného úradu:

Daniela Chovancová, Oľga Maceková, Irena Vráblová, Paulína Pobudová, Anna Sušienková

Za predsedov a členov komisií boli zvolení:

 

I. Komisia finančná pre správu obecného úradu:

Hudec Štefan

- predseda

Chovancová Daniela

- člen

Ševčík Ján

- člen

II. Komisia výstavby územného plánovania a bytová

Bosík Kamil

- predseda

Holienka Ján

- člen

Cabadaj František

- člen

 

III. Komisia rozvoja vzdelávania a športu

Štrbová Hermína

- predseda

Muráň Kamil

- člen

Mahút Ján

- člen

 

IV. Komisia poľnohospodárska , lesného a vodného hospodárstva

Lišková Marta

- predseda

Staňo Ján

- člen

Pobudová Paulína

- člen

 

V. Komisia obvodu služieb a cestovného ruchu

Chabadová Oľga

- predseda

Belová Helena

- člen

Čepela milan

- člen

 

VI. Komisia pre ochranu verejného poriadku

Boháč Karol

- predseda

Ing. Munk Ján

- člen

Kubíková Sidónia

- člen

Sušienková Anna

- člen

Tlacháč Štefan

- člen

 

VII. Komisia sociálna

Hurteková Helena

- predseda

Vráblová Irena

- člen

Maceková Oľga

- člen

 

VIII. Komisia životného prostredia

Bulka Ján

- predseda

Franček Štefan

- člen

Bajaník Pavol

- člen

Výstavba obce

V budovateľskej sfére sa v obci urobilo:

- Ukončila sa dažďová a splašková kanalizácia vrátane definitívneho povrchu zo zámkovej dlažby od Obecného úradu až k Rojkovej rovni.

- Vykonali sa práce na oplotení cintorína, rôzne úpravy a údržba po celý rok.

- Boli vybudované schody do kostola v časti okolia školy a odpočívadlami, lavičkami a zábradlím.

- Úspešne pokračujú práce na stavbe spoločenského objektu v osade Kubíkova

- Po celý rok sa pracovalo na úprave „Skládky tuhého odpadu“.

- Prevádzali sa výpomocné práce pri rekonštrukcii elektrickej siete.

- Značná námaha bola vynaložená pri úprave a údržbe miestnych komunikácií.

- Vybudovanie bezpečnostných chodníkov HRBEK a JAMY zo zámkovej dlažby.

- Dokončili a uviedli sa do prevádzky rozpracované trasy plynovodov Brehy, Nižné Kamence a Podolina.

- Začalo sa úpravou na športovej časti futbal. ihriska.

- V posledných dňoch v r. 1995 sa začala prevádzať telefónna kabelizácia v obci.

- Zviditeľnila sa obec v turistickej a rekreačnej propagácii. Obec má svoje pohľadnice a turistické mapy.

- Intenzívne sa pracovalo na vrátení skonfiškovaných horských lúk a oživuje sa práca urbárskeho spolumajiteľstva.

- Previedli sa úpravy potokov a ich premostenie.

- Prevádzalo sa rozšírenie elektrickej siete, rozhlasu a verejného osvetlenia.

- Urobila sa kanalizácia a úprava terénov pre výstavbu rodinných domov. Rozšírili sa cesty k rodinným domom vrátane povrchových úprav a zlepšili sa rekreačné zariadenia v našom regióne.

Sociálne pomery

V tomto roku sa situácia mladých rodín zlepšila. Mladé rodiny začali využívať pracovnú možnosť. Muži v zahraničí (v Čechách, v Nemecku, na Slovensku v jadrovej elektrárni Mochovce a na diaľnici Bratislava – Košice). Mladšie ženy našli zamestnanie v krajskom meste Žilina.

V obci slabo prosperovala individuálna výstavba domov. Boli postavené 3 rodinné domy. Zapríčinilo to zvýšenie cien stavebného materiálu. Životná úroveň mladých rodín bola na slušnej úrovni.

Z politických strán najväčšiu aktivitu preukazovali SNS, HZDS, SDĽ, KDH.

Školstvo

V tomto období sa prejavil v školstve malý záujem o túto prácu u absolventov pedagogických fakúlt. Našli si prácu v iných rezortoch, kde mali podstatne vyššie príjmy. Školská správa bola nútená prijať do pracovného pomeru učiteľov dôchodcov.

Obsadenie školy v školskom roku 1994 – 95.

Riaditeľ školy:                  Šugár Jozef, Mgr.

Zást. riaditeľa školy:         Mihaliak Miroslav, PaeDr.

Výchovný poradca:           Šimúnová Margita

Vedúca škol. klubu:          Cvachová Viera

Učitelia 1-4.ročníka:

Babiš Ján, Slotová Eva, Štrbová Hermína, Surovcová Emília, Stráska Viera, Bugáňová Monika, Kraváriková Andrea, Hodoňová Anna

Učitelia 5-8.ročníka:

Cigániková Monika, Ťažká Ľudmila, Paňáková Alexandra, Chlebová Mária, Šimúnová Margita, Žiško Marián, Vandžura Stanislav, Bušfyová, Barolyová Anna, Kubáň Ján, Vitalaj Ján

Počet žiakov:

Rok 1994/1995 – 1.- 4. ročník    178 žiakov

5.- 8. ročník     231 žiakov

Spolu:              409 žiakov

 

Zdravotníctvo

Obvodné zdravotné stredisko vykonávalo služby pre obyvateľov hornej časti terchovskej doliny a Lutíš. Bola  zriadená stála služba prvej pomoci v sobotu, v nedeľu i v noci.

Oddelenia:

Obvodný lekár: MUDr. Zajacová Marianna

Zdrav. sestra: Tulinská Mária

Gynekologický lekár: MUDr. Korman Rastislav

Zdrav. sestry: Slaňová Irena, Kubíková Eva,

Detský lekár: MUDr. Petrík Ján

Zdrav. sestra: Franeková Oľga

Zubný lekár: MUDr. Valentová Dáša

Zdrav. sestra: Cabadajová Marta

Vodiči sanitných vozidiel:

Novák Štefan, Gacho Pavo, Lahuta Milan, Bugáň Peter, Hrmo Pavol, Repáň Pavol, Gacho Emil, Kubík Alfonz (Alino)

Rok 1996

Vedenie obce:

Starosta obce:       Štefan Cabadaj

Prednosta obce:    Ing. Ján Munk

Zástupca starostu:   Štefan Hudec

Obecná rada:         Bez zmeny z roku 1995

Poslanci obecného úradu:

Zmena poslancov obecného zastupiteľstva bola jediná – bolo odobratie mandátu Štefanovi Frančekovi za absenciu na zasadnutiach OZ. Na jeho miesto bol zvolený Pavol Kubík, Belá 328.

Výstavba obce

Počas celého roka sa priebežne plnil volebný program počas celého časového harmonogramu.

- Urobila sa generálna oprava elektrickej siete v obci.

- Urobila sa rozvody, za účelom automatizácie telefónnej ústredne a tým aj uspokojenie všetkých čakateľov o pridelenie telefónnych služieb.

- Osadili a uviedli sa do prevádzky tri telefónne  verejné automatické ústredne.

- Urobila sa generálna oprava verejného osvetlenia.

- Práce v plnej intenzite pokračovali na Spoločenskom dome v Kubíkovej.

- Stavba bola zahájená a ukončená vrátane uvedenia do prevádzky. Plynofikácia Nižné a Vyšné Kamence.

- Realizovala sa stavba: HAVARIJNÝ STAV vodovodu Nižné a Vyšné Kamence.

- Prípravné práce na reguláciu vodných tokov Vyšné Kamence.

- Príprava pozemkov pre IBV v lokalite Pánska lúka, Ohrady – Zlieň, Nižné a Vyšné Kamence.

- Rekonštrukcia vodovodu Račnica I. etapa.

- Úprava vodných tokov - Vyšné Kamence.

- Zlieň

- Nigrob

- Ratajovce

-    Výstavba chodníkov zo zámkovej dlažby, osadzovanie žľabov a úprava zelene.

-    Úprava miestnych komunikácií Brehy, dolný a vyšný koniec.

-    Pri príležitosti primícií novokňaza Petra Korenčiaka urobila sa úprava v lokalite,

kde prechádzal sprievod.

Jubilejná udalosť

15.september 1996 sa stal mimoriadnym pre obec. Počas existencie obce od roku 1379 sa stal kňazom občan z Belej Peter Korenčiak. Touto slávnosťou žila celá obec. Pri slávnostnom posedení v telocvični ZŠ zavládla veselá nálada a takto farníci odprevadili novokňaza Petra na budúce náročné pôsobenie.

Sociálne pomery

Zlepšenie zamestnanosti mladých mužov sa prejavilo i v oblasti sociálnej. V obci sa postavilo 7 rodinných bytov, zestetizovali sa staršie byty. Bol to odraz zamestnanosti v zahraničí. Veľa mladých mužov našlo zamestnanie na atómovej elektrárni v Mochovciach. Otvoril sa nové prevádzky služieb. Po zrušení potravín Jednota v týchto priestoroch otvorila sa krajčírska dielňa. Veľa žien našlo zamestnanie. Vo Vlkovej ulici začal prevádzku obchod p. Mažguta Štefana.

Školstvo

Na ZŠ pracovalo 23 pedagogických pracovníkov.

Riaditeľ školy:             p. Jozef Šugár

Zástupca riad.:             p. Miroslav Mihaliak

Výchovný poradca:     p. Margita Šimúnová

Vedúca ŠK:                p. Viera Cvachová

1. – 4. ročník: Irena Kolčáková, Mária Remišová, Ján Babiš, Eva Slotová, Hermína Štrbová,

Emília Surovcová, Monika Bugáňová, Viera Stráska,

vychovávateľky: Mária Majerová, Viera Cvachová

5. – 8. ročník: Stanislav Vandžura, Monika Cigániková, Marfita Šimúnová, Mária Chlebová,

Ľudmila Ťažká, Marián Žiško, Anna Přechová, Anna Gmiterová, Viera

Ferrová, Alena Buštyová, Anna Bardyová.

Správni zamestnanci:

Školníčky: Ľudmila Bačínska, Anna Chabadová

Upratovačky: Š. Švecová, M. Kováčová

Údržba: Milan Bačinský

Počet žiakov: 1. – 4.ročník    184

5. – 8. ročník   219

Spolu:              403

Zdravotníctvo

Zdravotný personál bol ako v predchádzajúcom roku. Zmena nastala u vodičov sanitiek. Dlhoročný vodič Štefan Novák dovŕšil dôchodkový vek, ale zostal pracovať ako pomocný vodič.

Mimoriadne udalosti

Na jar v roku 1996 boli silné mrazy, ktoré postihli Nižné Kamence. Viacerým občanom zamrzla voda a otrhala vodovodnú inštaláciu. Teplota vzduchu dosahovala od  -19°C do - 20°C, v noci -22°C.

Na jar a vo vode v obecnom vodovode zistil arzén. Odber vody bol zastavený. Pitná voda sa dovážala pre celú obec v cisternách.

Kultúra

V obci o dobrú náladu sa po prvýkrát postaral známy ľudový rozprávač „Ander z Košíc“, vlastným menom Ján Pisančin.

V tomto roku na podnet kultúrnej pracovníčky Štefánii Bellovej pod vedením Michala Bobána bola utvorená malá muzička z Belej. V nej sa pripravovali na budúce účinkovanie bratia Mažgútovci Ľubo a Martin, Peter Cabadaj, Peter Danielisz. Malá muzička vystupovala na obecných a školských slávnostiach.

Rok 1997

Vedenie obce:

Starosta obce:            Štefan Cabadaj

Prednosta obce:          Ing. Ján Munk

Zástupca starostu:      Štefan Hudec

Obecná rada, poslanci obecného úradu a pracovníčky obecného úradu ostali bez zmeny.

Výstavba obce:

-          ukončenie resp. rozšírenie plynofikácie v obci:

predĺženie plynof. na ul. U Čepelov

na ul. Račnica (do Mahútov) Miškov most

Vyšné Kamence (K Martinovi Šuštiakovi 710m)

-          úprava priestranstva pri Dome smútku (terénne úpravy, výsadba zelene)

-          odstránenie následkov z povodní

-          úprava toku Nigrob

-          úprava chodníka a odvodnenie štátnej cesty v časti Roveň

-          riešenie havárie na vodovode Vyšné Kamence – križovanie Varínky

-          riešenie havárie športového areálu

-          čistenie kanalizácie a úpravy priepuste

Súhrnný záznam za roky 1997 – 2004

Obecná kronika sa počas rokov 1997 až 2004 nepísala. Dôvodom bol nástup Kronikárky Štefánie Belovej na materskú dovolenku. Fakty o tomto období sa dopísali dodatočne podľa odporúčaného heslovníka. Údaje za chýbajúce roky boli zhrnuté do jednotlivých ucelených záznamov. Písaním kroniky bola poverená Odborná zamestnankyňa Spoločného obecného školského úradu v Belej PeadDr. Surovcová Emília, rodená Poliačková. Narodila sa 2. novembra 1960 v Belej.

Základnú deväťročnú školu vychodila v Belej. Pokračovala v štúdiu Na Strednej priemyselnej škole chemickej v Púchove, odbor makromolekulárna chémia. Vysokoškolské vzdelanie získala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, aprobáciu I. stupňa ZŠ. Po jej absolvovaní úspešne zavŕšila ďalšie vzdelávanie pedagógov štátnou rigoróznou skúškou v Bratislave.

Učila 17 rokov na Základnej škole v Belej a 3 roky na málotriednej Základnej škole V Lysici do 31.júla 2004. Od 1.8.2004 začala pracovať ako odborný zamestnanec Spoločného obecného školského úradu v Belej Pre združenie obce (Dolná Tižina, Hôrky, Lysica, Lutiše a Belá).

V roku 1986 uzatvorila manželstvo s Ing. Pavlom Surovcom z Varína, kde aj bývala. Posledné zápisy v kronike boli z jari roku 1997. Od tohto času v písaní kroniky nikto nepokračoval. Kronikárka obce sa podujala z dostupných materiálov, štúdiom literatúry, výpovedí a spomienok občanov vytvoriť mozaiku udalostí a zmapovať kolorit obce s jej individuálnymi osobitosťami a zvláštnosťami, ktoré sú zaujímavé z hľadiska historického i regionálneho a zaznačiť ich ako pamäti obce pre budúce generácie, ktoré nahliadnutím do týchto dokumentov získajú obraz o živote belského občana a atmosfére toho – ktorého obdobia.

Kronikárka obce sa zúčastnila školenia kronikárov v Regionálnom vzdelávacom centre v Martine. Takisto si preštudovala metodické materiály a odbornú literatúru, ktoré sa venujú problematike vedenia kroník, členenia ročného zápisu, formálnym a obsahovým požiadavkám na obecnú kroniku.

Roky 1997 -2004

Samospráva

Starostom obce v roku 1997 bol Štefan Cabadaj, zástupcom starostu Štefan Hudec, prednostom Ing. Ján Munk. Obecné zastupiteľstvo tvorilo 30 poslancov. Dňa 11. 2. 1997 sa poslaneckého mandátu písomne vzdal Ing. Jozef Mažgút. Predpísaný sľub zložil náhradník Gustáv Bela z Vyšných Kamencov. Dňa 28. 2. 1997 sa stal poslancom obecného zastupiteľstva.

V snahe prezentovať obec Belá ako stredisko rekreácie a turistiky sa starosta obce Štefan Cabadaj s Ing. Jánom Munkom zúčastnili na výstave Expotour Slovakia 97. Bola tu prezentovaná obrazová skladačka s náučným textom a tiež kója č. 2 s prezentáciou Belej.

Komunálnych volieb v roku 1998 sa z 2265 oprávnených voličov zúčastnilo 1649. Konali sa v dňoch 18. – 19. decembra 1998.

Na starostu obce kandidovali:

Štefan Cabadaj (Slovenská národná strana – SNS)

František Cabadaj (Hnutie za demokratické Slovensko–HZDS)

Ivan Dvorský (Strana demokratickej ľavice – SDĽ)

Najviac hlasov získal Ivan Dvorský (670). Funkciu starostu obce začal vykonávať 15. januára 1999.

Poradie ostatných kandidátov: František Cabadaj (516 hlasov) a Štefan Cabadaj (436).

Obecné zastupiteľstvo tvorilo 17 poslancov.

Volebný obvod č. 1:

Mgr. Jozof Šugár (ZDS-383 hlasov), Jozef Lipka (SNS-300), Jaroslav Dvorský (SDĽ-272), František Cabadaj (HZDS-269), Jozef Dvorský (HZDS-266), Rudolf Boháč (SNS-261), Mgr. Kamil Muráň (SNS-259), Ľubomír Hodoň (SDĽ-256), Pavol Bajaník (SNS-235), Helena Kasáková (HZDS-230), Štefan Chabada (HZDS-227), Krol Franek (HZDS-220),

Volebný obvod č. 2:

Anton Hýll (HZDS-85), Bernard Kubík (SNS-74),

Volebný obvod č. 3:

Ľubomír Hodoň (HZDS-108), Jozef Vallo (SDĽ-98), Ladislav Tlacháč (SNS-95).

 

Starosta obce:                        Ivan Dvorský

Zástupca starostu:                  Jozef Dvorský

Prednosta:                             Vladimír Kvočka

Sobášiaci:                              Ivan Dvorský, Mgr. Jozef Šugár

Kontrolór obce:                       Ladislav Cabadaj

Sekretariát a sociálne veci:      Irena Vráblová (od januára 2001 nastúpila Štefánia Belová)

Účtovníčka:                             Oľga Maceková

Mzdová účtovníčka:                Daniela Chovancová

Správa daní a poplatkov:         Paulína Pobudová

Matrika:                                  Anna Sušienková

Knižnica:                                Jaroslava Čepelová

Servis káblovej televízie:           Ľuboš Malich

Riaditeľ Obecného podniku:     František Vrábel

Účtovníčka:                             Emília Komačkavá, Od roku 2004 jej pomáhala Daniela

Vojteková

Urbárske a pozemkové spoločenstvo:

Účtovníčka:                             Miloslava Cabadajová

Lesníci:                                   Ján Bajana, Roman Strážsky

 

Na prvom zasadnutí medzinárodného zastupiteľstva bol prítomný PhDr. Stanislav Bartoš CSc., ktorý ako poslanec NRSR veľmi pomohol obci tým, že zabezpečil financie na plynofikáciu kotolne základnej školy, na odstránenie následkov povodní (dotácia 1 978 000 Sk), na výstavbu prístupovej cesty močiarske, na realizáciu vodovodu v Kubíkovej (1 000 000 Sk) a na inžinierske siete individuálnej bytovej výstavby Jamy (3 106 000 Sk).

Rozpočet na rok 1998

Príjmy: 9 978 000 Sk

Výdavky:10 793 000 Sk

Sadzba daní z pozemkov a stavieb pre rok 1998 bola taká istá ako v roku 1997. Miestny poplatok za likvidáciu domového odpadu bol 300 Sk/rok/domácnosť, ktorý sa v roku 1999 zvýšil na 350 Sk, povolenie vjazdu motorovým vozidlám do lokality Bránica vo výške 300 Sk/rok, poplatok za odber vody na Nižnych, Vyšných Kamencoch a v Kubíkovej 3 Sk/m3, miestny poplatok z predaja tabakových a alkoholických výrobkov vo výške 7 % z predajnej ceny, poplatok za ubytovaciu kapacitu 2 Sk na organizáciu a deň, poplatok rekreačný 8 Sk na osobu a deň a bol odsúhlasený príspevok na stravu zamestnancov Obecného úradu 4 Sk zo sociálneho fondu.

Rok 1998: 3214 obyvateľov, 758 domov v Belej, 17 v Zlieni, 80 na Nižných Kamencoch (+ Vyšné Kamence 71) a 90 v Kubíkovej. Evidovaných nezamestnaných bolo 56 občanov. Obec Belá v roku 2001 vstúpila do Združenia obcí Terchovská dolina.

Rok 2002: základné údaje o obci: 3303 obyvateľov, z toho 1646 mužov 1657 žien, v predproduktívnom veku 24,7 %, v produktívnom 59,6 % a poproduktívnom 15,7 %. V Belej žilo 3265 Slovákov, 18 Čechov a 2 Ukrajincov.

Rok 1999

Starosta obce:                               Ivan Dvorský

Zástupca starostu:                         Jozef Dvorský

Prednosta:                                     Vladimír Kvočka

Poslanci obecného zastupiteľstva:   bez zmeny

Pracovníčky obecného úradu:          bez zmeny

Rok 2000

Obecná správa bez zmeny. Zmenili a správne poplatky na matrike za overenie podpisov (30Sk) a za overovanie listín (za každú stranu 50Sk).

Rok 2001

Obecná správa bez zmeny.

Privítanie dieťaťa je neobyčajne milá udalosť. Dňa 20.9.2001 sa na Obecnom úrade uskutočnilo uvítanie detí do života. Starosta obce Ivan Dvorský krátkym a milým príhovorom sa pripojil k mnohým gratulantom rodičov novonarodených detí. V programe vystúpili žiačky zo základnej školy, ktoré na varhanoch sprevádzala Daniela Chovancová. Uvítali sme 25 detí. Do pamätnej knihy sa zapísali všetci zúčastnení rodičia. Ako spomienku dostali od starostu obce vkladné knižky na meno ich dieťaťa vo výške 300Sk.

Rok 2002

V tomto roku sa v dňoch 6. a7. decembra konali komunálne voľby. Zúčastnilo sa ich 1 616 voličov z 2 347 oprávnených voličov. Na funkciu starostu obce kandidovali: Ivan Dvorský (SDĽ), Vlasta Šuštiaková (Pravá SNS), Ján Staňo (nezávislý) a František Cabadaj (HZDS). Poradie kandidátov:

  1. Ivan Dvorský – 968 hlasov
  2. František Cabadaj – 563 hlasov
  3. Ján Staňo – 45 hlasov
  4. Vlasta Šuštiaková – 27 hlasov

Obecné zastupiteľstvo tvorili 11 poslancov:

Mgr. Jozef Šugár (HZDS – Hnutie za demokratické Slovensko), získal 380 hlasov, Jozef Dvorský (HZD – Hnutie za demokraciu) – 357, Jaroslav Dvorský (SDĽ – Strana demokratickej ľavice) – 319, Jozef Lipka (HZD - Hnutie za demokraciu) – 255, Štefan Cabada (HZDS) – 230, Ľubomír Hodoň (HZD) – 230, Karol Franek (HZD) – 228, František Vrábel (SDĽ) – 218, Bernard Kubík (SNS – Slovenská národná strana) – 76, Ľubomír Hodoň (HZD) – 82, Ing. Jozef Mažgut (HZDS) – 79.

Rok 2003

Obecná správa bez zmeny.

Náklady na verejné osvetlenie činili:

Spotreba el. energie                Suma v Sk

Kubíková                               53 083kWh                            162 626,-Sk

Vyšné a Nižné Kamence        36 700kWh                            114 473,-Sk

Belá                                       84 413kWh                            277 165.-Sk

 

Od 1.1.2003 bol na Obecnom úrade zriadený stavebný úrad. Stavebnú činnosť vykonávala Ing. Dagmar Kodymová.

Rok 2004

Obecná samospráva bez zmeny.

So Správou o bezpečnostnej situácii za rok 2003 v katastri obce Belá vystúpil na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva npor. Bc. Ľubomír Franek, riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Terchovej. V roku 2003 bolo v obci spáchaných 15 trestných činov, z toho objasnených 6. Prevládali krádeže vlámaním do motorových vozidiel, hlavne v Bránici a na parkoviskách pre rekreačných chatách, ako aj krádeže do pohostinstiev, predajní i rodinných domov počas dovoleniek a svadieb. Ako druhé boli násilné trestné činy, hlavne ublíženie na zdraví, násilie v rodinách a neplnenie vyživovacej povinnosti. Tretie v poradí boli trestné činy ako pytliactvo a poškodzovanie cudzej veci. Pán Franek odporučil občanom, aby si domy v čase dovoleniek a svadieb zverili niekomu do opatery, informovať políciu, aby bol pri dome zabezpečený dohľad, prípadne aby bol dom zabezpečený nástražným systémom.

Dňa 23.- 24. 4. 2004 sa konalo Fórum zahraničného hospodárstva v nemeckom meste Tier, kde sa prezentovala samospráva žilinského obvodu zastúpená starostom obce Ivanom Dvorským. Za obrovský potenciál možnej spolupráce považoval oblasť cestovného ruchu, cezhraničnej spolupráce, výstavbu infraštruktúry a vyhľadávanie zahraničných investorov pre žilinský región.

Dňa 1.5.2004 sa stretlo vedenie obce s podnikateľským sektorom z Belej v Spoločenskom dome Kubíková. Predmetom rokovania bol cestovný ruch, jeho rozvoj a možnosti čerpania financií z fondov Európskej únie.

Obecný úrad v spolupráci s Obecným podnikom, Políciou Terchová, firmou Hastra a Potraviny Mažgút zorganizovali pre deti lukratívnu akciu. Na futbalovom ihrisku vystupovali malí tanečníci, svoje kúsky predviedli sokoliari. Každé dieťa dostalo občerstvenie a sladký darček. Popoludní ich čakala tancovačka. Deti si zasúťažili v rôznych disciplínach: skok vo vreci, preťahovanie lanom a iné súťaže. Únavu zahnali dobrým guľášom a kofolou. Deti zaujali ukážky práce hasičov a mohli si vyskúšať hasičskú striekačku.

Od 1.8.2004 bol na obecnom úrade zriadený Spoločný obecný školský úrad pre obce Dolná Tižina, Lysica, Lutiše, Hôrky a Belú. Odborným zamestnancom školského úradu sa stala PaedDr. Surovcová Emília.

 

Matrika

Rok

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

Počet narodených detí

49

43

46

46

44

34

37

29

Z toho chlapcov

19

19

22

21

20

16

17

13

Z toho dievčat

30

24

24

25

24

18

20

16

Počet sobášov

28

23

15

13

10

16

17

17

Z toho cirkevných

25

23

13

13

10

14

17

16

Z toho štátnych

3

0

2

0

0

2

0

1

Počet úmrtí

31

30

22

27

35

35

31

34

Z toho mužov

18

21

14

19

23

17

21

17

Z toho žien

13

9

8

8

12

18

10

17

Z tabuľky vyplýva, že rok čo rok sa rodilo menej detí. Z počtu narodených detí prevyšovali dievčatá. Bolo uzatvorených oveľa viac cirkevných sobášov ako štátnych. Úmrtnosť mužov bola oveľa vyššia ako úmrtnosť žien. Určite to súviselo so zdravým štýlom života, ako to komentovala praktická lekárka pre dospelých MUDr. Zajacová Mariana. Najviac ľudia zomierali na nádorové a cievne ochorenia (mozgové príhody).

Od 15.8.2004 došlo na stavebnom úrade k personálnej zmene – Ing. Kodymovú Dagmar nahradila Anna Hornáčková.

V roku 1998 obec Belá oslavovala 620. výročie prvej písomnej zmienky. Žilo v nej 3 214 obyvateľov a mala 1 016 domov.

V roku 2003 štát presunul časť kompetencií na obce. Tieto kompetencie sa týkali vodného hospodárstva, matriky, ochrany prírody, regionálneho rozvoja, sociálnej pomoci, školstva, zdravotnej starostlivosti a stavebného poriadku, ale na „financie“ zabudol, takže obec sa musela popasovať so všakovakými problémami.

Štátna správa

Výsledky z volieb prezidenta SR, ktoré sa konali 29.5.1999

Počet oprávnených voličov:               2 279

Počet zúčastnených voličov:             1 851

Počet platných hlasov:                      1 841

Z toho odovzdaných platných hlasov pre jednotlivých kandidátov:

Vladimír Mečiar, JUDr.                     1 600

Rudolf Šuster, Ing., CSc., Dr.h.c.        241

V roku 2001 sa uskutočnili sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Výsledky sčítania v obci Belá: trvale žijúce osoby: 3 298 obyvateľov, z toho 1 645 mužov, 1 653 žien. Deti do 16 rodov: 886, občania od 16 – 43 rokov: 1 924, občania nad 43 rokov: 488. Ekonomicky aktívnych občanov bolo 1 590, z toho 867 mužov a 723 žien. V obci bolo 208 nezamestnaných, z toho 124 mužov a 84 žien. V obci bolo 935 domov, z toho 770 trvale obývaných a 165 neobývaných.

Od roku 2003 sa verejnoprospešné služby rozšírili o menšie obecné služby, ktoré mali nezamestnaným pomôcť zachovať si pracovné návyky. Účasť na obecných službách nezamestnaným nahrádzala povinnosť každé 2 týždne hlásiť sa na Úrade práce vo Varíne a súčasne zaručovala vyplatenie celej sociálnej dávky.

V roku 2004 prebehla reforma verejnej správy, ktorá zmenila financovanie regionálneho školstva.

3.4.2004 sa uskutočnili voľby prezidenta SR. Výsledky:

 

Okrsok

Počet zapísaných voličov

Počet zúčastnených

voličov

%

č.1 – obecný úrad

816

399

48,9

č.2 – kultúrny dom

972

500

51,4

č.3 – Kubíková

195

121

62,0

č.4 – Nižné Kamence

374

204

54,5

Prezidentom sa stal Ivan Gašparovič.

 

Tento istý deň sa konalo referendum  o predčasných voľbách do parlamentu. Výsledky referenda:

Okrsok

Počet zapísaných voličov

Počet zúčastnených

voličov

%

č.1 – obecný úrad

818

370

45,2

č.2 – kultúrny dom

977

451

46,1

č.3 – Kubíková

196

110

56,1

č.4 – Nižné Kamence

374

197

52,6

2.február 1999

Pri príležitosti návštevy obce a základnej školy želám úspešný rozvoj obce, veľa energie novému zastupiteľstvo, dobré jazykové, športové a študijné výsledky škole.

Všetko dobré

Milan Ftáčnik, Doc.,RNDr.,CSc.

Významné návštevy

V rokoch 1999 – 2002 našu obec navštívili: minister školstva Milan Ftáčnik (viď str.154 v kronike), poslanec NR SR Vladimír Fajč, Poslanec NR SR Ján Sitek, Poslanec NR SR Ján Slota, minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, poslanec NR SR Stanislav Bartoš, minister financií František Hajnovič, generálny riaditeľ TIPOS – u Jozef Sokyra, poslanec NR SR Pavol Kanis, poslanec NR SR Štefan Zelník, zástupca pre Európsku banku a rozvoj.

Minister školstva Milan Ftáčnik navštívil našu obec 2.fabruára 1999. Stretol sa so starostom obce Ivanom Dvorským, riaditeľom základnej školy Mgr. Jozefom Šugárom, riaditeľom Obecného podniku Františkom Vráblom a inými osobnosťami. Na pozvanie starostu obce v roku 2001 zavítal do našej obce minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Jednalo sa o pracovné stretnutie predstaviteľov obecnej samosprávy, vedenia Roľníckeho družstva v Krasňanoch a podnikateľského sektora. Našu obec opäť po dvoch rokoch navštívil poslanec NR SR Milan Ftáčnik, ktorý sa stretol so starostom obce, predsedníčkou Roľníckeho družstva v Krasňanoch Justínou Šimkovou a podnikateľmi.

Na Belskú púť pricestoval minister financií František Hajnovič a generálny riaditeľ   TIPOS - u a.s. Jozef Sokyra, ktorý odovzdal prezidentovi futbalového klubu Belá Milanovi Vráblovi šek v hodnote 100 000,-Sk.

V roku 2004 poctil našu obec návštevou prvý muž Slovenska – prezident Ivan Gašparovič. Vo svojom príhovore poďakoval všetkým Belanom, ktorý ho vo voľbách podporili.

V tomto roku navštívili našu obec: štátny tajomník ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Ján Húrny, poslanci NR SR p. Rusnáková, p. Mitrík a p. Blanár.

Činnosť podnikov, podnikateľov a ich podiel na živote obce

Vo februári 1997 Vincent Struhárňanský otvoril na Jamách neďaleko mlyna nové pohostinstvo vo svojom rodinnom dome, kde čapovali martinské pivo Martinér.

Po zrušení predajne textilu Jednota otvorili unimobunku – predaj textilu na nižnom konci pri dome Martina Jaroščiaka.

V Belej sídlila pobočka Slovenskej sporiteľne, výrobu a predaj zmrzliny zabezpečovali Mária Šipčiaková a Janka Lišková, zrekonštruovali sa pohostinstvá Ševčík a U Kubíka. Mal a tu sídlo Prvá stavebná sporiteľňa, svoje obchodné služby ponúkala predajňa potravín Pod Hôrkou a servis elektrotechniky zabezpečovala firma FHS.

V roku 2000 majiteľky stánku zmrzliny Janka Lišková a Mária Šipčiaková zrekonštruovali, rozšírili a zmodernizovali objekt pri kultúrnom dome, čím prispeli k skvalitneniu služieb a reprezentovali obec naozaj kvalitnou zmrzlinou, ktorú oceňovali belskí i mimo belskí vyznávači zmrzliny.

Obecný podnik slúžil predovšetkým na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov a potrieb obyvateľov Belej: údržba miestnych komunikácií, cintorínske služby a opravy. Taktiež sa podieľal na príprave a realizácii rôznych kultúrnych a športových akcií ako bola Belská púť, Deň matiek, Mikuláš, Silvester. Autobus Obecného podniku bol k dispozícii na školské výlety, odvoz na futbalové zápasy, zájazdy pre občanov a invalidov.

Obecný podnik v roku 2004 prerobil elektrické kúrenie v Spoločenskom dome Kubíková na ústredné kúrenie na pevné palivo z dôvodu zníženia energetických nákladov. V chate Krkavec vymenil kotol a jeho pracovníci upravili celý vykurovací systém. Na zdravotnom stredisku dokončili fasádu, demontovali lešenie a upravili park. V Kubíkovej kopali vodovodné prípojky k rodinným domom, položili a obsypali potrubia pieskom. Dobudovali ochrannú hrádzu na toku Belianka na Rojkovej ulici, skrášlili interiér posilňovne, na Nižných Kamencoch dobudovali ihrisko pri obecnej Základnej umeleckej škole, pre Základnú školu z bývalej klubovne prerobili triedu – zateplili objekt, dobudovali sociálne zariadenia, splynofikovali, natiahli fasádu a upravili okolie.

Okrem týchto prác Obecný podnik opravoval autobusové zastávky a rozhlasovú sieť poškodenú víchricou, mal na starosti likvidáciu, spracovanie a lisovanie odpadu, dobudovali káblovú televíziu v časti Chrástka a opravovali oznamovacie vitríny.

V obci sídlili súkromné firmy STAVOMAT – spol. Kamil Mahút, EDILÍZIO – Rudolf a Tomáš Šugárovci, OSMOF – Milan Vrábel, ktorý sponzorovali športové triedy v základnej škole. Firma Dvorský s.r.o. zrekonštruovala a zabezpečila prevádzku lyžiarskeho vleku za kostolom na Flakoch, podieľala sa na prípravných prácach a rekonštrukcii zdravotného strediska, zrealizovala rekonštrukciu budov pre Roľnícke družstvo Krasňany, pripravila obecný rozvojový program a územný plán obce.

Firma František Vrábel – Račnica zabezpečila materiál na vymaľovanie materskej školy.

Stavebná mechanizácia Žilina Ing. Veverka str. a ml. zabezpečili materiál na opravu lávky na futbalové ihrisko, pripravili podklady a projekt pre Recyklačný fond na získanie dotácie pre obec a pomohli pripraviť zberný dvor na separovaný zber.

Firma František Franek  zabezpečila stroje a náradie pre Obecný podnik Belá, darovala kuchynské potreby pre Spoločenský dom v Kubíkovej a chate Krkavec v Belskej.

Hotel Bránica – Milan Vrábel zabezpečoval spoločenské akcie pre návštevy a  sponzoroval futbalový oddiel Športového klubu Belá.

Belá textil Ing. Lepeň a manželka poskytli finančnú pomoc, dodali tovar a vykonali práce pre zariadenia Spoločenský dom Kubíková a chatu Krkavec.

Mimoriadne udalosti

Vo februári 1997 zlodeji vykrádali benzín z áut. Títo boli chytení príslušníkmi polície z Terchovej.

Štátny zdravotný ústav v Žiline zistil v pitnej vode (obecný vodovod) v roku 1997 zvýšenú koncentráciu cudzorodej látky – arzén. Hodnoty sa pohybovali od 0,062 do 0,132 mg/l vody, pričom povolená norma bola 0,05 mg/l. Z toho dôvodu bola obec zásobovaná pitnou vodou, ktorú dovážali v cisternách. Voda z vodovodu sa používala ako úžitková voda a na napájanie hospodárskych zvierat. Tvrdenie, že išlo o sabotáž, sa nepotvrdilo. Arzén sa vo vode objavil zrejme v dôsledku reakcií hornín.

Pod Baraniarkami v doline Bránica vyrástla lipa, ktoré starosta obce Štefan Cabadaj, Štefan Holúbek a Kamil Muráň presadili pred obecný úrad – mala symbolizovať porozumenie vo veciach obecných, politických a národných.

Najstarším občanom Belej bol Juraj Mažgút z Brehov, ktorý sa 24.4.1997 dožil 95 rokov.

Nehoda so šťastným koncom sa odohrala pred obchodom Pod Hôrkou. Vodič na poľadovici dostal šmyk a zastavil sa až na stene obchodu, pred ktorým bol odstavený kočík. Kočík úplne zdemoloval. Našťastie matka zobral a dieťa so sebou a zabránila tragédii.

Krátko po inštalácii vianočného stromčeka pred obecným úradom (december 1977) neznámy páchatelia rozrezali káble, porozbíjali objímky a žiarovky, dokonca podrúbali stromček. Čo by si zaslúžili títo „ľudia“ pod ten ich vianočný stromček?

Najstaršími občanmi v roku  1998 boli: Paulína Gundová (93 rokov), Žofia Bačínska (91 rokov) a Šimon Káčer z Kubíkovej (90 rokov).

Najvyššími občanmi Belej boli Jozef Richtárik (198cm), Milan Cabadaj (197cm), Milan Mažgút (195cm).

Najstarší žiak v Belej je Jozef Žiak (80 rokov).

Najstaršie porasty v Belej: 100 – ročný topoľ vo Vyšných ohradách, 65 – ročná smutná vŕba pri pohostinstve U Kubíka (v roku 1998 spílená).

Štvorročný Marek Mažgút získal v Žilinskom kraji titul „MISS BABY 1998“.

Dňa 13.10.1998 našu obec navštívil vytrvalostný chodec Juraj Puci. Obec ho pohostila a prenocovala. Venoval obci pohľadnicu, na ktorej bola znázornená trasa pochodu a zmysel pochodu. Juraj Puci sa narodil 15.4.1929 v obci Kožuchov, okres Trebišov. Juraj Puci prekonal dva rekordy: jeden rok chodil bez dopravného prostriedku a za rok prešiel ako

69 – ročný 13 000km.

Je ticho bolesti,

je celkom blízko ku hviezdam,

pozdravy na stuhách,

vyklonené sviece

a zopár veršov na rozlúčku...

Týmito veršami sa príbuzní, priatelia  a spolužiaci lúčili s 25 – ročnou Marcelou Hanusovou, ktorá podľahla zákernej chorobe dňa 7.3.1997 a ktorú nezachránila operácia, na ktorú sa poskladali ľudia dobrého srdca.

 

Anna Padalová z Nižných Kamencov išla so svojím synom na sv. spoveď. Nešťastne ich zachytilo rýchlo idúce auto, ktoré riadil podnapitý vodič. Annu Padalovú na mieste usmrtilo a jej syn bol ťažko zranený, takže prvé sväté prijímanie mohol prijať až o rok.

Dňa 12.5.2000 po ťažkej zákernej chorobe zomrel Michal Tlacháč, ktorému sa zorganizovala zbierka  na úhradu nákladov náročnej operácie. Žiaľ, leukémia zobrala život chlapcovi.

Ing. Ladislav Slováček v časti Račnica sprevádzkoval hotové SAFARI. Choval tu 6 kusov pštrosov, ktoré imponovali svojou veľkosťou. Táto atrakcia lákala zvedavcov nielen z radov detí, ale aj dospelých.

Dňa 1.7.2002 po ťažkej chorobe zomrela detská sestrička Oľga Franeková vo veku 55 rokov.

Bývalá pani učiteľka Irena Pechotová bola dňa 28.6.2002 slávnostne promovaná. Úspešne zavŕšila štúdium na univerzite tretieho veku v študijnom odbore všeobecná medicína na Lekárskej fakulte Jána Jesenia v Martin.

Cirkevný život

Po vysvätení za kňaza dňa 14.9.1996 Mgr. Peter Korenčiak odišiel na Kysuce do Čadce, kde pôsobil ako kaplán do 30.6.1997. Od 1.7. toho istého roku slúžil ako kaplán v Prusku pri Ilave. Spolu s miestnym správcom farnosti sa staral o 7 000 duší. Táto farnosť mala veľa filiálok.

V roku 1998 sme si pripomenuli 315. výročie vysviacky belského chrámu. Podrobnejšie informácie sú uvedené v odkaze Čiastkové doplnky z histórie obce.

V noci z 3. na  4. decembra 1997 neznámi páchatelia ukradli z kostola sv. Márie Magdalény dvoch drevených anjelov, kalich a vypáčili pokladničky s milodarmi. Neboja sa Boha?

V roku 1997 sa uskutočnila jasličková pobožnosť, kde sa narodenému Ježiškovi prišli pokloniť naše deti a mladá Belská muzika.

Farári a kapláni účinkujúci od založenia farnosti v Belej sú uvedený v odkaze Čiastkové doplnky z histórie obce.

V roku 1999 vyšla útla knižka V službe Pána od MUDr. Stanislava Kundu CSc., ktorý bol synovcom pána farára Rudolfa Kundu, ktorý v Belej pôsobil v rokoch 1925 – 1940 rovných 15 rokov. Pán dekan Kunda sa na jar roku 1938 pričinil o to, aby sa začala stavať poschodová budova rímskokatolíckej ľudovej školy, ktorá sa už na jeseň zaplnila vyše 800 školákmi z belskej farnosti. Tiež pomáhal založiť Lesné a pasienkové spoločenstvo, Úverové družstvo, venoval sa žiakom i mimo hodín náboženstva, zabezpečoval prijatia tých najnadanejších do výberových škôl, živo sa zaujímal o ochotnícke divadlo, pomáhal hasičskému zboru pri nákupe požiarnickej techniky, radil ľuďom, ako správne využívať urbársky les.

V roku 2000 si občania pripomenuli 35.výročie kňazskej vysviacky nášho duchovného správcu farnosti Mgr. Milana Krkošku a popriali mu veľa zdravia a milosti v jeho pastoračnej činnosti.

V roku 2001 bola vo farnosti birmovka. Sviatosť birmovania prijalo 153 birmovancov. Sviatosť vysluhoval Mons. Marián Chovanec, nitriansky pomocný biskup.

K prvému sv. prijímaniu pristúpilo 71 detí.

Dňa 15.júna 2001 v kostole sv. Ladislava prijal diakonské svätenie vkladaním rúk Mons. Františka Rábeka, nitrianskeho pomocného biskupa, náš rodák Peter Švec.

V jarných mesiacoch roku 2002 sa v spolupráci s pánom dekanom Mgr. Milanom Krkoškom zrekonštruovala kaplnka v Kubíkovej. Takisto bol v tomto roku zrekonštruovaný Dom smútku, boli zrealizované úpravy kostola, oplotil sa cintorín, ktoré predchádzali primičnej sv. omši.

Udalosťou roka bol 22. jún 2002, pretože v tento deň bol v kostole v obci Korňa slávnostne vysvätený za kňaza náš spoluobčan Mgr. Peter Švec. Svätenie prijal z rúk vdp. Jána Korca (kaplána). Slávnosť vysvätenia za kňaza pokračovala 23. júna slávením primičnej sv. omše v našom chráme za krásneho počasia. Bola to dušu povznášajúca udalosť.

V decembri 2002 sa dožil 60 – tych rokov náš pán dekan Mgr. Milan Krkoška.

V roku 2002 sme si pripomenuli 200 rokov odvtedy, čo Jeho Svätosť pápež Pius VII. adresoval farskému kostolu v Belej apoštolské breve, podľa ktorého možno v belskom chráme získať plnomocné odpustky. Bolo to v roku 1802. Celé jeho znenie je uvedené v odkaze Doplnky k záznamom.

Náboženské vyznanie v roku 2002: Rímsko – katolícka cirkev 3 220, grécko – katolícka cirkev: 1, reformovaná kresťanská cirkev: 1, pravoslávna:1, iné:1 , nezistené vyznanie: 60 a 17 bez vyznania.

Deti zo základnej školy počas Vianoc roznášali dobrú zvesť do rodín. Zvestovali radosť z narodenia Ježiša Krista. Vďačné rodiny podporili túto akciu – deti vyzbierali sumu 10 500Sk,-, ktoré putovali medzi najúbohejšie deti afrického kontinentu. Nositeľmi dobrej zvesti boli: Mária, Petre a Katka Ondrovci, Mária a Peter Horňáčkovci, Katka Fujdiaková, Katka, Lucia a Martin Boháčovci, Janka Káčerová, Terézia Ďuranová, Janka Ďuranová, Marianna Lesková, Mária Mahútová, Katka Synáková, Katka Brková, Silvia a Júlia Jaroščiakové, Danka, Mária, Janka a Hanka Židekové, Zuzana Kubáňová, Kristína, Mária a Lucia Vráblové, Dominika Hurtová a Peter Ďurana.

Deti a žiaci zbierali použité známky, ktoré rehoľné sestričky v rozvojových krajinách predávali filatelistom a za utŕžené peniaze kupovali chudobným deťom to najpotrebnejšie, čím zmierňovali hlad vo svete.

V roku 2004 si občania Belej pripomenuli 90. výročie postavenia kríža v zadnom poli pod lipami na začiatku doliny Bránica. Tento kríž bol postavený na česť a slávu Božiu zo zbierky amerických Slovákov, ktorý odišli do cudziny, aby v pote tváre zarobili vysnívané doláre, pričom nezabudli sa poďakovať Bohu postavením tohto kríža. Kríža, ktorý symbolizuje bolesť i víťazstvo. Kríž, ktorý je znakom  lásky a stromom večného života. Kríž, pred ktorým je hodno pokľaknúť, pomodliť sa, či úctivo sa prežehnať – spojiť to s vnútorným precítením a bez okázalosti.

Spolky a organizácie

V roku 1998 si obec Belá pripomenula 70. výročie vzniku požiarnej ochrany  a 35. výročie vzniku lekárskej služby prvej pomoci.

V Belej si v roku 1998 pripomenula 20 rokov  existencie miestna organizácia Slovenského zväzu záhradkárov (MO SZZ). Radila všetkým milovníkom záhrad, akú odrody sa v našej oblasti daria pestovať (Rubín, Melodia, Prima, Florina, Fantázia, Šampión a zimné odrody  Jonagold, Rosana a iné). Tieto odrody ponúkali napredaj zo svojho spoločného sadu Prieseka. Úrodu dosť ovplyvnili škodci (dvojnohé, kvetovka jabloňová, u sliviek šárka).

Pozemkové spoločenstvo si v roku 1998 ako podnikateľský zámer stanovilo zrealizovať rekonštrukciu hájovne.

V Belej fungovala základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (ZO SZPB). V roku 1999 pri príležitosti 55. výročia Slovenského národného povstania sa v zasadačke uskutočnilo stretnutie členov ZO SZPB, ktoré otvorila Sidónia Kubíková. V úvodnej časti vystúpil Adam Sušienka s referátom. V kultúrnom programe si členovia zaspievali partizánske piesne za doprovodu akordeónu v podaní Janny Babišovej. Pamätné listiny k 55. výročiu SNP spolu s finančným darom odovzdali Adamovi Sušienkovi, Tomášovi Bosíkovi, Martinovi Belovi, Pavlovi Murárikovi, Štefanovi Cabadajovi, Štefanovi Mažgútovi, Martinovi Jančovi, Žofii Dimitrovej (po manželovi), Anne Vráblovej (po manželovi), Ľudmile Jančovej (po manželovi) starosta obce Ivan Dvorský a starosta Lysice Ernest Ďurana. Občerstvenie pripravili sponzori: Ivan Dvorský, Mgr. Kamil Muráň a Melánia Bosíková. Všetci účastníci stretnutia položili kyticu k pomníku padlých.

Občianske združenie Zväzu postihnutých civilizačnými chorobami (OZ ZPCCH) – pre týchto členov poskytol v roku 1999 starosta obce Ivan Dvorský autobus a pohonné hmoty, aby mohli zrealizovať zájazd do Bešeňovej. Predsedníčka zväzu bola Sidónia Kubíková. Občianske združenie organizovalo rekondičné pobyty v ozdravovniach, kultúrne a športové akcie.

Za účelom bližšieho poznania poľovníctva, jeho významu, ako aj významu lesov a prírody pre človeka, pozvalo poľovnícke združenie Okrúhlica v júni 2000 deti zo základnej školy na besiedku. Piataci absolvovali prechádzku lesom, zbierali lesné plody a vypočuli si slovný výklad o zvieratách a rastlinách, vyskytujúcich sa v našom regióne. Na besiedku si žiaci priniesli výtvarné práce a environmentálnou tematikou, ktoré odborná porota vyhodnotila a najlepšie odmenila publikáciami z edície Príroda. Na záver spoločného stretnutia hostitelia pozvali žiakov a pedagógov na pravý pikantný  guľáš, na ktorom si všetci pochutili.

Poľovnícke združenie Bránica, ktorej predsedom bol František Mariáš, sa v rámci svojich činností sústredila na prípravu sena na zimu, zimné prikrmovanie zveri jadrovým a dužinatým krmivom, zásobovanie soľou, stavby  a opravy kŕmidiel a posedov.

V roku 2004 poľovnícke združenie Okrúhlica už po tretí krát zorganizovalo tematickú prednášku o význame poľovníctva a jeho činnosti v praxi pre žiakov 5. ročníka. Zmyslom tohto stretnutia bolo žiakom priblížiť spojitosť človeka s prírodou , jej obhospodarovaním, či už po lesníckej, poľovníckej alebo ochranárskej stránke. Písomné testy o zvieratách, vtákoch, hmyze, stromoch a rastlinách žiaci hravo zvládli. Záujem o zbrane a trofeje prejavili hlavne chlapci. V kronike si mohli prezrieť 26 – ročnú písomnú a fotografickú dokumentáciu zo života poľovníckeho združenia. Po obede v Spoločenskom dome Kubíková sa žiaci rozlúčili s pocitom obojstrannej spokojnosti.

V obci pracovala základná organizácia Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov (ZO SZCHPH). Majstrovstvo ZO SZCHPH:

Staré holuby:                                                 Mladé holuby:

1. Karol Boháč                                              1. Karol Boháč

2. Miroslav Púčik                                           2. Miroslav Púčik

3. Tibor Vrábel                                               3. Tibor Vrábel

V dňoch 4.-5-12-2004 sa v kultúrnom dome konala oblastná výstava poštových holubov, ktorú si so záujmom prezreli nie len holubiari.

Umiestnenie našich chovateľov v r.2004 na majstrovstvách mladých holubov(4 237 členov):

157. Karol Boháč, 160. Bernard Chabada, 193. Miroslav Púček.

Generálne majstrovstvo Slovenska: 4237 členov:

56. Karol Boháč.

Majstrovstvo Oblastného združenia CHPH Terchová – 135 členov:

Staré holuby:

3. Karol Boháč, 10. Miroslav Púček., 20. Tibor Vrábel

Mladé holuby:

9. Karol Boháč, 10. Miroslav Púček., 13. Tibor Vrábel

 

Výbor Pozemkového spoločenstva v Belej v roku 2001 tvorili:

Ján Boháč (predseda), Jozef Dvorský (podpredseda), Jaroslav Strásky (ekonóm), Členovia: Jozef Franek, Justín Franek, Milan Fujdiak, Jozef Lipka, Milan Mariáš, Vincent Mažgút, Ing. Ján Pechota, Jozef Štefko, Mgr. Jozef Šugár, Jozef Vrábel.

Dozorná rada: Ján Bajana, Ján Sušienka, Tibor Vrábel.

Členovia PS dostávali vyplatené podiely alebo dostali prídel dreva. V rámci podnikateľských aktivít zakúpili traktor, ktorý prenajali Obecnému podniku.

Telovýchova a šport

Rok 1997

Futbalový klub Belá bol účastníkom III. Futbalovej ligy. Trénerom bol František Vrábel, pomocným trénerom Peter Dvorský.

Hráči: Marián Sedúch ml. Rudolf Horecký, Michal Krško, Ján Cabadaj, Ľubomír Laščiak, Patrik Gapa, Ján Holúbek, Ján Kaňa, Tibor Cvacho, Edo Baláž, Jozef Boháč, Pavol Vrábel, Jaroslav Súkeník.

V jarnej časti mužstvo figurovalo na 12. mieste. Snom futbalistov bolo získať 8. miesto, čo sa im žiaľ nepodarilo.

Dňa 26.8.1997 sa uskutočnil turnaj Slovenskej národnej strany (SNS) vo futbale. Na rozbahnenom teréne zvíťazilo družstvo HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko). Občerstvenie (pivo, guľáš, chlieb) zabezpečili usporiadatelia. Počas turnaja vyhrávala terchovská muzika  Spod sokolia pod vedením Miloslava Podhorského.

Rok 1998

V jesennej časti futbalovej III. ligy – stred mužstvo Belej skončilo na poslednom 12. mieste. Káder tvorili: Michal Krško, Adam Mahút, obrancovia: Jozef Boháč, Pavol Vrábel, Ján Kaňa, Tibor Cvacho, Milan Vrábel, Peter Dvorský (do 5, kola), Anton Cabadaj, záložníci: Edo Baláž, Patrik Gapa, Rudolf Šipčiak, Ľubomír Laščiak, útočníci: Peter Sedúch, Jaroslav Súkeník, Peter Šugár, Marián Sedúch, Ján Cabadaj, Juraj Zavadzan (do 5.kola).

Rok 1999

Trénerom starších žiakov a dospelých futbalistov bol František Vrábel, dorastencov Marián Sedúch. Mužstvo dospelých sponzorovala firma OSMOF Milan Vrábel.

Seniori hrali v III. Lige stred, dorastenci v V. lige v skupine A, starší žiaci v IV. Lige.

Na halovom turnaji žiakov vo futbale medzi mužstvami Belá A, Belá B, Terchová, Vavrín, a Žilina zvíťazilo mužstvo Belá B.

Najlepším hráčom turnaja bol Pavol Poliaček, najlepším strelcom František Mihalčatin so siedmimi gólmi.

Na halom turnaji o pohár Ipecon medzi mužstvami Považská Bystrica, Dubnica, Domaniža, Žilina a Belá zvíťazila Žilina. Belskí futbalisti obsadili 3. miesto. Najlepším strelcom bol Pavol Poliaček so štyrmi gólmi.

Rok 2000

Krásu alpskej prírody, nebotyčných hôr rád obdivoval aj náš rodák Viktor Kobrtek z Nižných Kamencov. Bol členom vysokohorského klubu TJ Plynárne. Na vysokohorské výstupy sa pripravoval bicyklovaním, posilňovaním a behaním. Strach a pocit úzkosti zažil počas zostup vo vrchnej časti Piz  Berniny (4 049m) pri prekonávaní snehového zrázu na snehovom hrebeni, ktorý pripomínal hranu noža. Objavovať tajomnosť vrchov, túžba po dobrodružstve, stáť na štíte – to sú ciele, ktoré by chcel Viktor dosiahnuť. Chcel by zdolať Mont Blanc (4 807m), Matterhorn (4 478m) aj kaukazský Elbrus (5 642m).

Lákadlom pre Viktora Kobrtka boli nočné prechody horským hrebeňom.

Rok 2001

Posilňovňa v kultúrnom dome slúžila na športové využitie  nielen mladých nadšencov, ale aj pre tých, pre ktorých kondícia, pekne formované telo a bicepsy nie sú tabu. Fitnescentrum ponúkalo svoje služby všetkým záujemcom.

Záver jarných školských prázdnin na Nižných Kamencoch patril športu, kde sa dňa 3.3.2001 uskutočnili detské zimné  športové hry. Zúčastnilo sa 70 pretekárov z radov žiakov a 18 pretekárov z radov dospelých. Teplé občerstvenie pripravil Miroslav Hodas zo Zbojníckej pivnice. Ceny najúspešnejším pretekárom venoval starosta Belej Ivan Dvorský. Športové hry prišlo podporiť asi 200 divákov.

 

Výsledková listina:

Slalom predškoláci:

1. Martin Turanec

2. Kristína Lacúchová

 

Slalom 1. - 4. ročník:

Dievčatá

 

 

Chlapci:

1. Natália Michalková

1. Pavol Mažgút

2. Sabina Tlacháčová

2. Róbert Hodoň

3. Zuzana Padalová

3. Štefan Meško

 

Slalom 5. - 8. ročník:

Dievčatá

 

 

Chlapci:

1. Alena Mešková

1. Tomáš Meško

2. Žaneta Mešková

2. Juraj Hodoň

3. Erika Matejová

3. Ján Staňo

 

Slalom dospelí:

1. Cyril Matejov

2. Ľubomír Hodoň

3. Jíří Meško

 

Výsledková listina:

Slalom predškoláci:

  1. Martin Turanec
  2. Kristína Lacúchová

Dievčatá 1.- 4. ročník                                               Chlapci:

1. Natália Michalková                                            1. Pavol Mažgút

2. Sabina Tlacháčová                                              2. Róbert Hodoň

3. Zuzana Padalová                                                3. Štefan Meško

Dievčatá 5.- 8. ročník                                                Chlapci:

1. Alena Mešková                                                  1. Tomáš Meško

2. Žaneta Mešková                                                 2. Juraj Hodoň

3. Erika Matejová                                                   3. Ján Staňo

Slalom dospelí:

  1. Cyril Matejov
  2. Ľubomír Hodoň
  3. Jíří Meško

V kultúrnom dome si zriadila fitnescentrum spolu so soláriom Katarína Chabadová. Dievčatá a mladé ženy mali možnosť formovať si postavu cvičením na rôznych cvičebných zariadeniach. Ak si ženy chceli zvýšiť sebavedomie, mohli navštíviť solárium a mať krásne opálené telo nielen počas leta.

V tomto roku mužstvo futbalistov – dospelých kleslo z III. ligy až do V. Káder tvorili: Jozef Franek, Adam Mahút, Ján Mihalčatin, Ľubomír Laščiak, Jozef Cingel, Ján Cabadaj, Anton Cabadaj, Libor Peťko, Rudolf Horecký, Maroš Hazda, Marián Ďurana, Jozef Hlávka, Marián Sedúch, Jozef Šugár, Petre Ťažký a Marián Davidík. Úroveň futbalu zožala vlnu kritiky, určite aj opodstatnenej, ale poväčšine to boli krčmové reči tzv. Naslovovzatých „odborníkov“ na futbal.

Mužstvo dorastencov hralo v V. lige, štyri mužstvá športových tried v II. lige – sever.

Rok 2002

V tomto roku začal mužstvo dospelých trénovať staronový tréner František Placha. Mal jasný zámer – vrátiť sa do IV. ligy. Brankári: Jozef Franek, Ľubomír Vrábel, Adam Mahút, hráči: Maroš Hazda, Jozef Mihalčatin, Peter Dvorský, Jozef Boháč, Libor Peťko, Marián Ledúch, Rudolf Horecký, Peter Šugár, Marián Ďurana, Ján Cabadaj, Ján Mihalčatin, Milan Vrábel, Ľubomír Laščiak, Jozef Cingel, a Martin Mariáš.

Dirastenci trénovali pod vedením Mariána Sedúcha. Starších a mladších žiakov trénovali Ján Holúbek a Ivan Černák. Dňa 12.1. 2002 sa uskutočnili lyžiarske preteky detí a žiakov pod záštitou obecného úradu a Obecného podniku.

 

Materská škola – lopár

 

Dievčatá:

Chlapci:

 

1. Katarína Šugárová

1. Michal Špirka

 

2. Ivana Mišková

2. Pavol Šišo

 

3. Nikola Zuziaková

3. Michal Hriník

 

 

Základná škola – lopár:

 

Dievčatá a chlapci:

 

1. Jozef Ondro

 

2. Mária Poliačková

 

3.Terézia Cabadajová

 

 

Slalom 1. a 2. ročník:

Dievčatá:

Chlapci:

1. Mária Dvorská

1. Dušan Daniška

2. Mária Cabadajová

2. Andrej Káčer

3. Mária Zichová

3. Ladislav Daniška

 

Slalom 3. a 4. ročník:

Dievčatá:

Chlapci:

1. Simona Cabadajová

1. Andrej Bárdy

2. Mária Hornáčková

2. Patrik Kolčák

3. Paulína Mariašová

3. Pavol Vrábel

 

Slalom 5. a 6. ročník:

Dievčatá:

Chlapci:

1. Magdaléna Mariašová

1. Milan Čepela

2. Silvia Jaroščiaková

2. Martin Cabadaj

3. Katarína Mahútová

3. Peter Ivanič

 

Slalom 7. a 8. ročník:

Dievčatá:

Chlapci:

1. Mariašová

1. Martin Novák

2. Lenka Mahútová

2. Michal Zicho

3. Silvia Jariščáková

3. František Babiš

 

Víťazi získali hodnotné ceny od starostu obce Ivana Dvorského. Panovala tu výborná atmosféra, spokojnosť vládla na strane usporiadateľov i všetkých návštevníkov. Chceli by pokračovať v tejto tradícii.

Rok 2003

Tohtoročné lyžiarske preteky sa niesli v znamení veľkej súťaživosti, dobrej pohody a športovej dravosti. Na príprave sa podieľali poslanci obecného zastupiteľstva, obecného úradu  i dobrovoľníkov. Zúčastnilo sa na nich veľa detí a žiakov z Belej, ale aj z Kubíkovej a Vyšných a Nižných Kamencov.

Výsledková listina:

Zjazd ročníky 1. – 9.

Dievčatá:

Chlapci:

1. Alena Mešková

2. Žaneta Mešková

3. Erika Mažgútová

1. Juraj Hodoň

2. Róbert Hodoň

3. Milan Vlček

 

Zjazd ročníky 5. – 9.

Dievčatá:

Chlapci:

1. Žaneta mešková

2. Mária Pažičanová

3. Natália Michálková

1. Milan Čepela

2. Maroš Muráň

3. Juraj Hodoň

 

Slalom 1. – 4. ročník

 

Slalom predškoláci

Dievčatá:

Dievčatá aj chlapci:

1. Kristína Lacuchová

2. Mária Dvorská

1. Tatiana Bačínska

2. Terézia Dvorská

 

V dňoch 24. – 28. 11. 2004 sa v Trnave uskutočnil svetový pohár v silovom trojboji a tlaku na lavičke federácie WPC Slovakia. Kde sa zúčastnil aj reprezentant Belej Ján Fujdiak a podal obdivuhodný výkon. V kategórii 75 kg od 13 do 15 rokov svojim výkonom v tlaku na lavičke 135 kg sa zapísal do listiny svetových rekordov. Tento 14 – ročný chlapec vyrástol v belskej posilňovni  a už v kvalifikácii na svetový pohár vytvoril svetový rekord. Objavil ho tréner Športcentra Žilina Ján Siska ml.

Rok 2004

Stalo sa už tradíciou, že sa každoročne organizovali lyžiarske preteky v Belej i na Nižných Kamencoch. Po bohatej snehovej nádielke a uskutočnili aj tento rok – 24. januára. Tí, čo sa zúčastnili, určite neľutovali: vyhral šport a predovšetkým dobrá nálada. Na príprave spolupracovali: obecný úrad, Obecný podnik, poslanci obecného zastupiteľstva. Technickú prípravu, rekonštrukciu lyžiarskeho zariadenia  a generálne sponzorstvo zabezpečovala firma Dvorský s.r.o.

Materská škola – lopár:

Dievčatá:

Chlapci:

1. Silvia Cabadajová

2. Stela Krištofíková

3. Lucia Mešková

1. Juraj Špirka

2. Adam Babiš

3. Peter Mintách

 

Základná škola – lopár:

Dievčatá a chlapci:

1. Michal Špirka

2. František Cabadaj

3. Kristián Vrábel

 

Slalom – 1. a 2. ročník

Dievčatá:

Chlapci:

1. Tatiana Bačínska

2. Terézia Dvorská

3. Kristína Dvorská

1. Pavol Šiško

2. Richard Šugár

3. Michal Hriník

 

Slalom – 3. a 4. ročník

Dievčatá:

Chlapci:

1. Mária Dvorská

2. Kristína Zuziaková

3. Mária Cabadajová

1. Denis Kováč

2. Ladislav Daniška

3. Dušan Daniška

 

Slalom – 5. a 6. ročník

Dievčatá:

Chlapci:

1. Iveta Kováčová

2. Simona Cabadajová

3. Anna Komačková

1. Andrej Bárdy

2. Patrik Kolčák

3. Tomáš Gajdošík

 

Slalom – 7., 8. a 9. ročník

Dievčatá:

Chlapci:

1.Magdaléna Mariašová

2.Silvia Haroščiaková

3.Katarína Mahútová

1. Martin Bárdy

2. Milan Čepela

3. Michal Kubáň

 

Výstavba a zmena charakteru obce

V roku 2000 pri prideľovaní stavebného povolenia na drobné stavby, prístavby do 25 m2 sa účtoval poplatok 600 Sk, za rozkopanie cesty 300 Sk. Občan bol povinný do 30 dní od začatia prác dať cestu do pôvodného stavu, ináč hrozila pokuta vo výške 2600 Sk. Operatívny poplatok za jedno konanie stavebnej komisie v spornom jednaní bolo 200 Sk.

Obecný podnik v roku 2001 opravil a zrekonštruoval požiarnu zbrojnicu a kultúrny dom, na ktorý sponzorsky prispeli firmy OSMOF Milan Vrábel, Dvorský s.r.o., Vincent Sušienka z Varína, poľovnícke združenia Okrúhlica a Bránica, zmrzlina Belá, hostinec U Kubíka, Jozef Cabadaj z Jám, Dušan a Ján Daniška. Splynofikovala sa budova základnej školy. Zdravotné stredisko sa od 1. 4. 2001 stalo majetkom obce, keď predtým obec Lysica darovala obci jednu tretinu pozemku a budovy, ktoré mala vo svojom vlastníctve.

V roku 2001 na rozbehnutie výstavby rodinných domov v lokalite Nižné Ohrady mohla obec získať dotáciu od štábu na vybudovanie inžinierskych sietí. Vyzvala preto občanov o urýchlené vybavenie stavebných povolení, ktoré bolo potrebné doložiť k žiadosti o dotáciu.

V roku 2001 sa občania Vyšných Kamencov dočkali výstavby novej autobusovej zastávky. Poslanec obecného zastupiteľstva Jozef Vallo sa postaral o presadenie tohto projektu v rozpočte obecného zastupiteľstva. O dodávku materiálu až po dokončenie stavby sa postarala pracovná skupina na čele s Milanom Pažičanom, ktorý bol projektant, stavebný dozor i dodávateľ v jednej osobe. Nová zastávka sa dlho nepýšila svojou krásou, lebo vandali ju čiastočne zdevastovali.

V investičnej akcii „Cesta II/583 Belá – obchvat“ v časti Jamy chcela obec odbremeniť súčasnú cestu II. triedy, ktorá prechádzala centrom nižného konca obce. Proti tejto akcii protestovalo 114 občanov prostredníctvom petície. Podľa vedenia obce nebola opodstatnená, lebo nezasahovala do prírody časti Jamy, neohrozovala bezpečnosť a zdravie občanov a takisto neobmedzovala rozvoj cestovného ruchu či podnikateľskej činnosti, ako to tvorcovia petície.

Obecný podnik sa venoval v časti Jamy výstavbe kanalizácie, plynofikácie, vodovodu, elektrického vedenia a komunikáciám. Takisto v spolupráci s nezamestnanými v rámci verejnoprospešných prác zrekonštruovali vodovod v Kubíkovej.

Na základe projektov vyhotovených v roku 2001 sa začalo pracovať na výstavbe podkrovných bytov v budove zdravotného strediska: 31. mája 2003 boli úspešne dokončené, skolaudované a dané do užívania. Nasťahovali sa tam mladé rodiny: Ivaničová, Vlková, Hanuliaková a Pallová.

Bola uskutočnená výstavba vysielača Eurotel na Diele, čím obec bola stopercentne pokrytá signálom tejto telefónnej siete.

Pripravoval sa projekt kanalizačný zberač Terchovská dolina, ktorý bude spolufinancovaný Európskou bankou pre rozvoj, Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami a obcami. Finančná náročnosť projektu bola 750 miliónov. Termín začatia bol stanovený na október 2004 a termín dokončenia 36 mesiacov. Obecná kanalizácia bola stanovená v dĺžke 6,7 km, čo postačovalo na vybudovanie kanalizácie pre všetky časti a ulice obce. Dodávateľom stavby bol Dobrostav a.s. Žilina. Projekt spracoval Hydroprojekt a.s. Brno.

Po odchode Ing. Kodymovej prevzala stavebnú činnosť Anna Hornáčková a to od 15. 8. 2004. Za rok 2004 bolo vydaných 14 stavebných povolení, skolaudovaných11 rodinných domov. Stavali sa prevažne katalógové domy. Okrem toho sa prestavovali a nadstavovali staršie rodinné domy.

Počasie a jeho osobitosti

Dňa 13.júna 1997 sa v piatok podvečer prehnala Belou ľadová búrka. Trvala asi 20 minút a bola veľmi prudká. Medzi prúdmi vody dopadli na zem ľadovce veľkosti holubieho vajca. Na vyšnom konci padali krúpy až do priemeru 10cm. Ľadovec na poliach sa roztápal až do rána nasledujúceho dňa. Objem prietoku Belského potoka sa v priebehu niekoľkých minút zväčšil trojnásobne. Ani sedemdesiatnici si takúto búrku nepamätali. Búrka našťastie nespôsobila povodeň, ale spôsobila veľké škody na úrode. Táto búrka bola len lokálna, siahala len po Nižné Kamence. V Terchovej vôbec nepršalo.

Od 5.7 do 10.7 1997 neustále pršalo. Silný dážď spôsobil zdvihnutie hladín vodných tokov. Naša obec vzhľadom na to, že je vyššie položená, utrpela menej, i keď škody boli značné. Časť Hôština bola zaliata riekou Varínkou. Dravý prúd vody bral brehy, stromy, poškodzoval mosty a cesty. Most na Vyšných Kamencoch voda podmyla tak, že bol nepriechodný. Podmytý most nahradili vojenským mostom, cez ktorý mohol ísť len jeden prúd áut, preto bola doprava riadená signalizačným zariadením. Riadny most bol dokončený v roku 1998.

Veľká voda spôsobila skazu v pivniciach na kotloch ústredného kúrenia, na uskladnených veciach i produktoch.

V roku 2002 zasiahla obec snehová kalamita. Na jej odstraňovanie boli vypožičané dopravné mechanizmy od STAVOMATU i Slovenskej správy ciest. Vypomáhala sa i v osade Frankovia, Ktorá patrí do Dolnej Tižiny. Odrezaná od sveta bola i osada Mažgútová, kde záveje dosahovali výšky 2,5m. Podobné ťažkosti boli i v osadách Kubíková, Zlieň a Bránica.

Jarné dažde podmočili a neskôr aj odtrhli časť cesty v Sekerovej – musela sa urobiť odvodňovacie kanály a priepusty.

Neskôr sa Belou prehnala ničivá víchrica, ktorá poprevracala autobusové zastávky, poškodila strechy, ba niektoré aj odniesla.

Kultúra

Časť filmu Juraja Jakubiska Nejasná správa o konci sveta sa v roku 1997 filmovala v Brániciach, v prekrásnom prostredí záhrad pri sútoku potokov Veľká a Malá Bránica. Kulisy tam stoja dodnes.

V piatok 15.7.1997 vystúpila pred obecným úradom novonarodená Belská muzika a ľudová hudba folklórneho súboru Turiec z Martina pod vedením p. Hanuliaka (Jozef Papaj, Vincent, Miroslav a Michal Hanuliakovci). Neskôr sa prezentovala muzika pod vedením Antona Šugára, ktorá mladým i starým ukázala, že ešte vedia hrať a husle a basu neprepila. Pri tejto kultúrnej akcii bola zasadená lipa. Na záver programu vystúpila Malá Belianka zo základnej školy (vedúca Hermína Štrbová) a mužská spevácka skupina z Belej.

Belské hody 1997 sa niesli v znamení vystúpení vyššie uvedených súborov, dychovej hudby Medňanka z Lednických Rovní, diskotéky pre mladých na ihrisku futbalového štadióna. V obradnej sieni obecného úradu bola nainštalovaná výstava akademického maliara Štefana Pelikána.

Uskutočnil sa mládežnícky mini maratón na Jamách, odohrali sa futbalové stretnutia s mužstvami Stráža, Nižné a Vyšné Kamence, Žilina, Belá.

Pivovar Steiger ponúkol pivo za symbolických 5 Sk.

Celé Belské hody sprevádzali jarmočné atrakcie a estráda martinských hercov (Turčianski svätí Martinčania). Belskej púte sa zúčastnilo veľmi veľa rodákov. Im venovala svoju báseň pani učiteľka Irena Pechotová, ktorú zverejnili Belské noviny. Citujem poslednú strofu:

Nech belské hody sú tou tradíciou,

ktorá bude našich rodákov spájať,

nech budú kdekoľvek

zvon na belskej veži

ich bude svojou magickou silou

privolávať.

Viliam Chlebo bývalý učiteľ, často prispieval do rôznych humoristických i iných časopisov. Takmer päť rokov bol šéfredaktorom Belských novín, a to v rokoch 1993 až do konca roka 1997, nakoľko mu zdravotný stav nedovoľoval pokračovať (ani po operačných zákrokoch očí sa mu zrak nezlepšil).

Priatelil sa s Viktorom Kubalom, známym slovenským vtipkárom, výtvarníkom a redaktorom humoristického časopisu Roháč. Viktor Kubal, bratia Muchovci a Darina Laščiaková prijali pozvanie od p. Chleba a vystúpili so svojím kultúrnym programom v Belej. Známa speváčka ľudových piesní Darina Laščiaková (manželka univerzitného profesora Ing. Adama Laščiaka, rodáka z Belej) pri svojim vystúpení uviedla humorný príbeh: pri nakrúcaní terchovských piesní požiadala terchovských muzikantov, aby jej niečo zahrali a zaspievali. Primáš sa okúňal a vyhlásil, že v piesňach Jánošíkovho kraja sú škaredé slová práve v tých najspievanejších. Navrhla, aby škaredé slová vypustili a nahradili ich hmkaním. Takto posmelený pustili sa do spevu:

Hm – hm, hm –hm, hm – hm, hm

hm – hm, hm –hm, hm – hm, hm

hm – hm, hm –hm, hm – hm, hm

hm – hm, hm –hm, hm – hm, riť.

V roku 1997 vznikla mladá Belská muzika v zložení: Michal Bobáň z Vyšných Kamencov (vedúci), bratia Ľubomír  Mažgút (basa) a Martin Mažgút (prvé husle), a ich 3,5 – ročný brat Marek, Petre Cabadaj a Peter Danielisz. Neskôr k nim pribudli Dušan Káčer, Peter Šmehýl, Tomáš Franek, Milan Kubík, Milan Ďurana a Tomáš Fujdiak. Zúčastnili sa viacerých vystúpení: Deň Matiek, Belská púť, vystúpenie pre odbor školstva, v Mestskom divadle pre dôchodcov, jasličková pobožnosť. Speváčky, ktoré vystupovali  s Belskou muzikou: Tichaková, Svetlovská, Cabadajová, Šuštiaková a Kováčová.

Rok 1998 – pred 5 – imi rokmi začala obec vydávať Belské noviny, ktoré informovali o aktualitách a dianí v obci. Redakčná rada: Mgr. Kamil Muráň (šéfredaktor), Emília Komačková (zástupca), Štefánia Belová, Michal Štrbo (sekretár), Bernard Ondrišík (technický dozor).

V roku 1998 získala malá muzička 1.miesto v okresnej súťaži  pod názvom Javorové husličky, 2.miesto v krajskom kole Kubínske spievanky, koncertovala na Staromestských slávnostiach v Žiline a na folklórnom festivale v Detve (11.7.1998), kde reprezentovali našu obec v programe Tri sestry. Získali Pamätný list. Malú muzičku tvorili: Ľubomír, Martin a Marek Mažgútovci, Peter Danielisz a Michal Bobáň.

Kultúrne stredisko v Belej usporiadalo pre deti od 7 do 11 rokov nácvik hry na husle pod vedením Michala Bobáňa.

Súkromná televízia Markíza začala vysielať aj pre sídlisko Jamy.

Muzika v zložení Kamil Fujdiak, Peter Cabadaj, Jozef  Púček, Miroslav Švec a Jozef Ďugel s mladými nadšencami pripravili pre občanov milé prekvapenie „Posledný fašiang“. Už od rána začali dom po dome navštevovať príbytky za sprievodu Belskej muziky a predvádzali zvyklosti ohľadom Turoňa, ktoré prevzali z tradícií našich predkov. Ukázali, ako sa kedysi veselo žilo na dedine.

Kino Bránica po celý rok premietalo zaujímavé i menej zaujímavé filmy. Medzi kasové trháky patril film Titanic o potopení nepotopiteľnej lode.

V roku 1998 sme si pripomenuli 5.výročie organizovanie veľkolepej Belskej púte, 620.výročie vzniku kostola v Belej (1378 – 1998), 315.výročie vzniku kostola v belej (1638 – 1998). Oprava: 620.výročie prvej písomnej zmienky o Belej (1378 – 1998).

Ďalej sme si pripomenuli 70.výročie vzniku Zemskej hasičskej jednoty.

Na Belskej púti 1998 vystúpil súbor Malá Belianka, Belianka, Malá belská muzička, muzika Antona Šugára. V obradnej miestnosti obecného úradu bola otvorená výstava prác žiakov základnej školy. V sobotu sa uskutočnil mládežnícky mini maratón, hod dreveným polenom pre žiakov, hod siahovým polenom pre dospelých. Slávnostne bol otvorený Spoločenský dom v Kubíkovej. Večer na futbalovom štadióne patril mladým a ich diskotéke. V Belej, Kubíkovej a na Nižných Kamienkoch sa podával starostovský guľáš. V nedeľu sa uskutočnili slávnostné sv. omše v kostole sv. Márie Magdalény. Od obeda vyhrávala dychovka a poobede odohrali futbalový zápas.

Malá muzička z Belej pod vedením Michala Bobáňa na okresnej súťažnej prehliadke ľudových hudieb obsadila 1.miesto. V súťaži sólistov – spevákov v doprovode huslí získal Tomáš Fujdiak 3.miesto.

CD platňu Malej muzičky (Michal Bobáň, Martin, Ľubomír a Marek Mažgútovci, Peter Cabadaj, Peter Danielisz). Ešte som koníčka neosedlal hudobne spracoval a upravil Michal Bobáň. Vystúpenie Malej muzičky odvysielala Slovenská televízia v programe Od srdca k srdcu dňa 26.decembra 1998.

Druhá CD platňa vyšla pred Vianocami s názvom Veselosť veliká s vianočnou a novoročnou tematikou. Vydali ju Martin, Ľubomír a Marek Mažgútovci, Martin Dikoš a Michal Bobáň, ktorý sa podpísal pod hudobnú úpravu. Sponzorom CD je firma OSMOF Milan Vrábel.

Belské hody 1999 sa začali reláciou v miestnom rozhlase o živote sv. Márie Magdalény. V sále u Vrábla s otvorila poľovnícka výstava. V sobotu dopoludnia sa na Jamách uskutočnila športové podujatie: beh na 60 a 100 m, stíhacie preteky, hod siahovým polenom o liter borovičky. Futbalový turnaj medzi vyšným a nižným koncom, Lysicou a Kubíkovou sa odohral popoludní. Na futbalovom ihrisku večer bola pripravená veľká diskotéka pre mladých a zábavy chtivých. Hodová nedeľa sa začala slávnostnou sv. omšou. Po nej bola možnosť nakúpiť veci od výmyslu sveta na jarmoku po celom nižnom konci. Popoludňajší program otvorila ľudová hudba Kamila Fujdiak a Púčeka, po ktorých so slávnostným príhovorom vystúpil starosta obce Ivan Dvorský. K prítomným poslucháčom sa prihovoril Ferko Synák. Tomáš Fujdiak zahral na husle a zaspieval, vystúpila rozprávačka Jana Brková, Kamil Fujdiak zahral na fujare a zaspieval, Peter Cabadaj „sprítomnil“ rozprávanie starého otca, zatancovali mažoretky i dievčatá s moderným tancom. Prítomných hodujúcich dostalo „do varu“ spoločné vystúpenie muzík ( ľudová hudba z Vadičova, Ľubo a Martin Mažgútovci, vystúpenie súboru Rozsutec Žilina). Tohtoročné hodové slávnosti sa ukončili futbalovým zápasom.

V roku 1999 bol zavedený rozhlas (obecný) do osád Kubíkova, Vyšné a Nižné Kamence.

Dňa 7.1.2000 bolo obci dané v Bratislave rukami Ladislava Vrtela, vládneho radcu pre heraldickú tvorbu a člena Medzinárodnej heraldickej akadémie, erbová listina. Heraldický register SR sa oboznámil so žiadosťou Obecného úradu o vystavenie erbovej listiny pre obec Belá. Heraldický register SR zobral na vedomie, že heraldická komisia Ministerstva vnútra SR kladne posúdila návrh erbu obce Belá a dňa 9.mája ho odporučila na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra SR v tejto podobe:

V modrom štíte zlatovlasá sv. Mária Magdaléne v strieborno – zlatom lemovanom rúchu, držiaca pred sebou zlatú nádobku.

Heraldický register posúdil žiadosť obce o vystavenie erbovej listiny a po konzultácii s p. Petrom Kartousom, predsedom Heraldickej komisie, v jeho prítomnosti, ako aj v prítomnosti členov komisie konštatoval, že erb rešpektuje všetky po stáročia zachované heraldické pravidlá erbovej tvorby a neexistujú prekážky brániace vystaveniu erbovej listiny.

Belská púť 2000 začala informáciami z miestneho rozhlasu o všetkých pripravovaných programoch a ponukách. Začiatok hodovej soboty patril futbalovému turnaju, neskôr behom na krátke trate, stíhacím pretekom a 3.ročníku hodu siahovým polenom o liter borovičky v lokalite Jamy. V Belej, Kubíkovej, na Nižných a Vyšných Kamencoch rozvoniaval výborný poľovnícky guľáš, ktorý ponúkali všetkým záujemcom. Večer patril mladým a ich diskotéke na futbalovom štadióne. Pre starších bola pripravená ľudová veselica pred pohostinstvom Čajka na vyšnom konci. Slávnostné sväté omše k patrónke belského chrámu sa slávili v nedeľu v dopoludňajších hodinách. Od  dvanástej hodiny znela ulicami Belej ľudová hudba Kamila Fujdiaka, moderná rocková skupina ERROR z Belej s country skupina Kredenc. Kolorit púte navodzovali kolotoče a púťové atrakcie na Hôštine.

V roku 2000 bola na obecnom úrade zrušená funkcia kultúrneho referenta. Takisto bola zostavená nová redakčná rada Belských novín: šéfredaktor: Ľubomír Malich, zástupca šéfredaktora: Róbert Sušienka, sekretariát: Jaroslava Čepelová, technický dozor: Bernard Ondríšek.

Belská púť 2000 sa niesla v znamení ozajstných hodov, kde sa belskí rodáci radi a často vracajú. Diskotéka pre mladých, dychovka pre starších, belská muzika, ľudová hudba bratov Mažgútovcov, zábavné atrakcie, ľudový rozprávač Pišta Hruštinec, pivná súťaž s pivom Popper Bytča, futbalové zápasy medzi jednotlivými časťami obce, starostovský guľáš, slávnostné sv. omše celebrované vdp. Jozefom Šabom – to sú len hlavné akcie, ktoré sprevádzali túto púť.

Šiesty december 2001 bol najmä pre najmenšie deti zaručene šťastným. Prišiel Mikuláš. Najskôr zavítal medzi deti materskej školy, ktoré odmenil mikulášskou nádielkou. Pri pohľade na „ozajstného“ čerta, ktorý sprevádzal Mikuláša, sa niektoré aj rozplakali. Popoludní sa Mikuláš na koči s konským záprahom vybral smerom na vyšný koniec. Čakali ho kŕdle detí. Nečudo, veď vo svojom koči viezol kopec sladkostí, ktoré hojne rozdával. Záprah sa na vyšnom konci obrátil a pokračoval smerom na Jamy. Svoju púť ukončil v kultúrnom dome, kde ho čakal plná sála detí, ktoré obdaroval čokoládou. Na záver si všetci spoločne pozreli pásmo rozprávok O maškrtnom medvedíkovi.

Belské hody 2002 sa začali koncertom populárnych slovenských skupín NO NAME a HORKÝŽE SLÍŽE., ktoré príjemne pobavili mladých i tých skôr narodených. Pri príležitosti 50.výročia založenia futbalu v obci sa odohrali futbalové zápasy medzi mužstvami Belá, Nižné a Vyšné Kamence  a Kubíková.

Uskutočnil sa I. ročník súťaže v tlaku na lavičke – úlohou súťažiaceho bolo dosiahnuť čo najviac opakovaní s činkou o váhe 70% z hmotnosti súťažiaceho. Absolútny víťaz získal pohár. Večer patril diskotéke a hodovej veselici. Sväté omše celebroval vdp. Mgr. Krkoška Milan. Futbalový duel odohrali starí páni kontra členovia Strany demokratickej ľavice (SDĽ). V kultúrnom programe vystúpili folklórne súbory Malá Belianka, Stará Belianka a žiaci základnej umeleckej školy. V priestoroch zasadačky obecného úradu bola sprístupnené fotografická výstava pod názvom História obce a jej súčasnosť. Počas hodov sa podával poľovnícky guľáš, občerstvenie ponúkali na každom kroku, krútenie hlavy mohli spôsobiť centrifúgy a rôzne kolotoče.

V rámci mesiaca Úcty k starším sa v októbri 2002 uskutočnilo stretnutie starších občanov so starostom obce Ivanom Dvorským. Poďakoval im za všetko, čo urobili pre svoje rodiny, obec a spoločnosť. Dôchodcom, zaspieval Malá Belianka pod vedením p. učiteľky Štrbovej a folklórna skupina Stará Belianka, ktorú doprevádzala ľudová muzika Antona Šugára. Kultúrny program obohatila známa speváčka Lýdia Volejníčková. Naši starkí boli pohostení chlebíčkami, kávou , korbáčikmi i ovocím. Pri dobrom vínku a guľáši zaspomínali na mladé časy, zaspievali si a rozveselili sa. Bola radosť dívať sa na ich zábavu, úprimné rozhovory a srdečné stisky rúk.

Od roku 1999 do roku 2003 sa vybudovala sieť káblovej televízie prakticky na celom území obce. Potom sa pristúpilo k realizácii výstavby káblovej siete v Kubíkovej a v osade Mažgútová. Do 31.12.2001 prevádzkovateľom káblovej televízie bola obec. Od 1.1.2002 prešla pod správu Obecného podniku Belá. Okrem iných programov mala káblová televízia zavedený kanál panorámy kultúrneho domu, ktorý sa dal vyučiť ako kvalitný odposluch miestneho rozhlasu. Ďalší kanál bol určený pre veriacich na priamy prenos z nedeľných svätých omší pre tých, ktorí pre chorobu či iné dôvody nemôžu navštíviť chrám.

V kine premietali rôzne filmy, ktoré navštevovali nielen naši občania, ale aj deti zo základných škôl Lysica a Lutiše.

Dňa 28.3.2003 sa obecný úrad pripojil k mnohým gratulantom slávnostným aktom uvítania detí do života. Starosta obce Ivan Dvorský zaželal rodičom detí veľa lásky, trpezlivosti a zdravia, aby z detí vyrástli statoční a hodnotní občania našej obce. Boli to tieto deti: Romana Vráblová, Zuzana, Jana Šuštiaková, Bibiana Vlková, Lea Sušienková, Radoslava Ďuratná, Miroslava Sihlovcová, Andrej Trnka a Marianna Púčková.

Belskú púť 2004 spestrili svojim programom Slovenská skupina Horkýže Slíže, hostia z Čiech Odyssea a HC3, belská skupina Error, ktoré roztancovali hlavne mladých na futbalovom ihrisku. Pre starších bola určená hodová veselica pri Čajke.

Druhá májová nedeľa v roku 2004 patrila matkám. V tento deň sa v našej obci uskutočnila slávnostná akadémia. Obecný úrad v spolupráci so základnou a materskou školou pripravili bohatý kultúrny program Vedenie obce pripravilo pre všetky matky kvet. Čo dodať na tému matka? Matka má nezastupiteľné miesto, je darkyňou života je vychovávateľkou svojich detí a k tomu potrebuje obrovskú lásku, trpezlivosť a obetavosť. Matka dokáže všetko, lebo miluje.

Rozšírenia a doplnky k záznamom z minulých rokov

V roku 1928 bola v obci založená Zemská hasičská jednotka, ktorej veliteľom sa stal Justin Pechota až do roku 1948. Hasiči mali k dispozícii ručnú striekačku, ktorú museli obsluhovať štyria chlapi (pumpovať vodu z potoka).

V r. 1949 – 1955 bol veliteľom Adam Židek, v r. 1956 – 1960 Pavol Pechota,                          v r. 1961 – 1964 Jozef Lipka, v r. 1965 – 1968 Ján Mahút, v r. 1969 – 1973 Ján Belá, v r. 1974 – 1976 Milan triščík, v r. 1977 – 1981 Jozef Franček, v r. 1982 – 1986 Miroslav Mažgút, v r. 1987 – 1994 Vincent Mažgút. Od roku 1995 nebol zvolený stáli veliteľ. V roku 1949 sa zmenil názov: Dobrovoľný požiarny zbor.

Najväčší požiar v obci bol v r. 1939, kedy zhorela stará drevená budova školy a niekoľko obytných domov, humien a maštalí. Vtedy vyhoreli rodiny: Šugárová, Kubíková a Laščiaková.

Druhý veľký požiar bol počas II. Svetovej vojny, keď ľahlo popolom viacero obytných domov aj s humnami, maštaľami a chlievmi. Vtedy zhorelo 9 obytných domov.

V začiatkoch sa hasiči vo svojej kultúrnej činnosti zamerali na organizovanie tanečných zábav a veselíc, na nacvičovanie divadelných predstavení, pomáhali pri výstavbe  obce a pri poľnohospodárskych prácach roľníckeho družstva.

Farári a kapláni v Belej:

1. Ján Litassy – prvý farár

1788 – 1801

2. Juraj Marciš – farár

1801 – 1802

3. Štefan Kelecsényi – farár

1802 – 1811

4. Jozef Prídavka – farár

1811 – 1824

5. Andrej Orieška – farár

1824 – 1834

František Valter – kaplán

1826 - 1827

Matej Jankovič – kaplán

1828 - 1830

Adam Straňovský – kaplán

1830 – 1832

Juraj Orieška – kaplán

1830 – 1832

6. Daniel Konček – kaplán

1834 - 1858

Imrich Závodský - kaplán

1837 - 1841

Ľudovít Mazányi – kaplán

1840 - 1841

Juraj Šulaj – kaplán

1841 - 1842

Jozef Korínek – kaplán

1842 - 1846

Andrej Hanzel – kaplán

1850 - 1851

p. Dezider Barányi

1850

p. Aguilinus Jursa

1850 - 1854

p. Agapit Baďura

1855

p. Gervasius Pakárik

1856

Juraj stískala – kaplán

1856 – 1860

7. Jozef Kropácsy – farár

1859 - 1881

Gustáv Kardoš – kaplán

1868 - 1870

Jozef Déra – kaplán

1870 – 1874, 1878

Ján Kluch  - kaplán

1876

Jozef Opatovský – kaplán

1876 - 1877

Ján Darvai – kaplán

1879 – 1882

8. Henrich Radlický – farár

1881 - 1898

Karol Imlauf – kaplán

1885 - 1887

Štefan Spusta – kaplán

1893 - 1894

9. Pavol Ďurínek - farár

1898 – 1913

Karol Dúbravský

1910

Ján Štrba -  kaplán

1911

Ján Čerei – kaplán

1912

10.Ján Greben – farár

1913 - 1924

11. Rudolf Kunda – farár

1925 - 1940

Jozef Kunda – kaplán

1940

12. Michal Borčin – farár

1940 - 1958

Jozef Balušík – kaplán

1955 - 1960

13. Rudolf Dančík – farár

1958 - 1971

14. František Španúr – farár

1972 - 1977

15. Jozef Čičmanec – farár

1977 - 1989

16. Ing. Jozef Oliš – farár

1989 - 1992

17. Milan Krkoška - farár

1992

 

Významné budovy a pamätihodnosti obec nemá. Najstaršou budovou je rímskokatolícky gotický kostol.

Architektúra rodinných domov po celé stáročia mala výlučne charakter dreva.

O dejinách škôl v obci je uvedená v odkaze Čiastkové doplnky z histórie obce.

Základná umelecká škola na Nižných Kamencoch bola v roku 1997 vedená ako detašované pracovisko Základnej umeleckej školy v Žiline. Za 17 rokov existencie školy, školu navštevovalo asi 1000 žiakov, z ktorých štúdium v absolventskom 7. ročníku ukončilo asi 800. Niektorí žiaci (Petra Stráska, Monika Zuziaková z Belej) ďalej študovali na konzervatóriu.

V roku 2004 ZUŠ v Žiline detašované pracovisko na Nižných Kamencoch zrušila. Starosta obce Ivan dvorský viackrát rokoval s kompetentnými úradmi v Žiline i ministerstvom školstva o zachovaní ZUŠ na Nižných Kamencoch, ktorá ako jediná vychovávala žiakov k umeleckému cíteniu. Jeho obrovské úsilie bolo korunované úspechom a od 1.1. 2005 bola ZUŠ zaradená do siete škôl a školských zariadení pod názvom Obecná základná umelecká škola (OZUŠ). Zriaďovateľom školy sa stala obec. Riaditeľkou sa po úspešnom absolvovaní výberového konania stala Miroslava Ticháková. Vyučovalo sa v hudobnom odbore: hra na klavír, akordeón, husle, violončelo a gitara a spev. V OZUŠ vyučovala Miroslava Ticháková violončelo a gitaru, Margita Tichá klavír, Radovan Vraga husle, Anna Dávidiková spev, Jarmila Moravcová a Otília Katrenčínová akordeón a Květa Glasnáková violončelo. Prevádzkovým pracovníkom bola Vilma Mažgútová. OZUŠ v školskom roku 2004/2005 navštevovalo 74 žiakov, z Nededze a Dolnej Tižiny 2 žiaci, z Vavrína a Krasňaň 3 žiaci, z Lysice 7 žiaci, z Terchovej 24 žiakov a z Belej 33 žiakov.

Dňa 15.6.2004 sa uskutočnilo výberové konanie na miesto riaditeľa základnej školy (ZŠ). Na päťročné funkčné obdobie bol zvolený Mgr. Jozef Šugár, do funkcie zástupcu pre ekonomické náležitosti bol na návrh riaditeľa menovaný PaedDr. Miroslav Mihaliak, do funkcie zástupcu pre školskú jedáleň Mária Sušienková.

S účinnosťou od 1.7.2004 bol na Obecnom úrade v Belej zriadený Spoločný obecný školský úrad pre obce Lutiše, Lysica, Dolná Tižina, Hôrky a Belá na základe dohody o spolupráci. Štatutárnym orgánom bol starosta obce Ivan Dvorský. Spoločný školský úrad vykonával odborné činnosti v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry, vydával organizačné pokyny pre riaditeľov škôl a školských zariadení, kontroloval dodržiavanie všeobecne záväzných predpisov v oblasti výchovy, vzdelávania a školského stravovania poskytoval odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam, rozhodoval v II. stupni vo veciach v ktorých v I, stupni rozhodol riaditeľ školy, sprostredkovával ďalšie vzdelávanie pedagogických i nepedagogických zamestnancov a zabezpečoval činnosti spojené so zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí (zaraďovanie, zriaďovanie, vyraďovanie, zrušovanie škôl a školských zariadení, zmeny v sieti škôl a školských zariadení).

Odborným zamestnancom školského úradu bola PeadDr. Emília Surovcová.

 

Čiastkové doplnky z histórie obce

Kostol v Belej bol zasvätený Márii Magdaléne – patrónke kajúcnikov. Prostredníctvom nej Boh odpustí i najväčšiemu hriešnikovi, pokiaľ to myslí úprimne. Pokora plodí veľkých ľudí. Veľká bola aj Mária Magdaléna, lebo jej láska bola ušľachtilá, jej vernosť Kristovi opravdivá. Učme sa od našej patróny!

Faktografia o obci Belá:

Prvá zmienka o obci Belá je z roku 1378, 1483 Belen, 1496 Bella (maďarsky), 1920 Belá pri Vavríne, 1927 Belá, 1928 Považská Belá (názov sa neujal, preto sa vrátilo k pôvodnému názvu Belá).

Belá patrila do Trenčianskej župy, okres Žilina, kraj Žilina, neskôr kraj stredoslovenský od roku 1997. Do obce Belá patrila väčšia osada Kocina (dnešná Kubíková), ktorá sa predtým volala Kutina. Občania tejto osady sa živili prevažne roľníctvom. Osada pozostávala z usadlostí Vačuhovia, Poliakovia, Babišovia, Hrehusovia. Majerovia, Kováčovia a Kubíkovia. Koncom 19. storočia bola postavená základná škola s ročníkmi 1.-5 .

V rokoch 1956 – 1958 bola Kubíková elektrifikovaná a začali premávať pravidelné linky autobusovej dopravy.

Miestne časti Belej: Babišovia, Bajanovia, Boháčovia, Čajkovia, Hajasovia, Hrausovia, Hravudsovia, Chmelince, Ivanovia, Machovia, Miškovia, Pechotovia, Poliakovia, Pusta, Rojkova Roveň,  Rojkové, Šipčiakovia, Veľhora, Vačuhovia, Vlkovia, Vráblovia a Žídkovia.

Obec Belá sa spomína v roku 1378. Vtedy patrila varínskej fare, od roku 1483 panstvo Starý hrad. Tunajší valasi dostali výsady od kráľa Mateja Korvína, v roku 1496 ich potvrdil kráľ Vladislav II.. V roku 1598 mala obec 34 domov, v roku 1720 27 daňovníkov, v roku 1784 265 domov, 270 rodín a 1550 obyvateľov, v roku 1828  245 domov a 2229 obyvateľov.

V 19. storočí bolo v Belej 7 mlynov a niekoľko páleníc. Významným medzníkom vo vývine  obce je rok 1683 – vtedy bol postavený tunajší farský kostol, ktorý bol zasvätený Márii Magdaléne. Tento kostol sa rozhodol postaviť z vlastných zdrojov a výnosov fundácií osvietený pán Michal Smutko, nitriansky kanonik, predtým varínsky farár. Kostol bol postavený na okraji usadlosti obce Belá, smerom na západ, v okolí ktorého sa nachádzal cintorín. Kostol bol zrejme situovaný tak, aby aj veriaci z Lysice nemali ku nemu veľkú vzdialenosť. Veža je bezprostredne spojená s kostolom. Klenutia kostola financoval najosvietenejší pán Imrich Pongrácz, biskup Farensis, ako svedčila staršia kanonická vizitácia i starý nápis nachádzajúcich sa na chóruse. Hoci základy neboli hlboké, múry sú dostačujúce, ktoré spočívajú na štyroch skrytých stĺpoch a nehrozí nebezpečenstvo zrútenia.

Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré predtým boli posvätené najdôstojnejším pánom biskupom. Murované schody na chórus boli urobené v roku 1794. V roku 1818 bola opravená strecha – značne zničená nepriaznivým počasím. Kostol nebol konsekrovaný. Kostol má chórus i po oboch stranách lode sedadlá siahajúce k svätyni. V chrámovej lodi sa nachádzali lavice po oboch stranách. Na ľavej strane svätyne na stĺpe bola umiestnená kazateľnica – oválna, umelecká práca, farebne zdobená. Za ňou sa nachádzala sákristia, ktorá mala jedno okno a vstupné dvere do svätyne a druhé umožňujúce východ z kostola. V sákristii sa nachádzali staré skrine na uchovávanie paramentov a posvätných nádob. Vo svätyni sa nachádzali dva oltáre. Pôvodný hlavný oltár bol drevený. Vo vrchnej časti oltára bol umiestnený kríž, pod ním drevená socha sv. Márie Magdalény a vedľa drevená socha Preblahoslavenej Panny Márie, stojacej pod krížom. Na oltári bolo 6 drevených svietnikov, medzi ktorými sa nachádzal na pravej strane svätyne – oproti kazateľnici. Na vrchu ho zdobil symbol Ducha svätého, pod ním kríž a pod krížom boli sochy Panny Márie a sv. Jána. Na ňom sa neslúžievala sv. omša. Boli na ňom dva drevené svietniky a prastaré tabarnaculum. Naň sa kládli svätené oleje pri vysluhovaní svätosti krstu. Vedľa oltára bol fons baptis malis umeleckej hodnoty a zamykateľný.

Na lekciovej strane bola spovedelnica. V strede svätyne visela medená lampa, ktorá svojím svetlom upozorňovala na prítomnosť Najsvätejšej sviatosti. V roku 1870 bola opravená veža kostola, v roku 1890 oprava celého kostola. V roku 1941 bol kostol elektrifikovaný a v roku 1942 bol kostol vymaľovaný tímom pod vedením akademického sochára V. Ihrického. Ornamentálnu maľbu zrealizovali Ján Goga z Hlohovca a figurálnu jeho syn Jozef. V roku 1943 bol kostol nanovo pokrytý eternitom a oplotil sa kostol aj s cintorínom.

Počas prechodu frontu viac ako tretina domov bolo vypálených, vyše 50 ľudí prišlo o život. Mená týchto ľudí sú uvedené na kríži v strede cintorína. Kríž dali postaviť miestny farníci. Veža kostola počas vojny slúžila ako pozorovateľňa pre nemecké vojsko. Dokonca v ňom mali umiestnené kone. Na kostol dopadlo viacero delostreleckých mín a granátov, ktoré ho veľmi poškodili. Celá strecha bola preborená, múry i veža popraskané od mín. Po skončení 2. svetovej vojny obetaví farníci s horlivým nadšením miestneho duchovného a s Božou pomocou kostol opravili. Bol zničený i interiér kostola, preto sa náboženské obrady konali vo veľkej sále u Adama Vrábla, ktorý túto sálu prenajal cirkvi za prijateľný poplatok. Miestny gazdovia boli orabovaní o kone i vozy. Tým, čo zostali kone, pomáhali zvážať rezivo na nový krov. Celá oprava trvala 7 – 8 mesiacov a už 16 decembra 1945 bol chrám pátrom Anzelom požehnaný  a mohol slúžiť svojmu účelu. Zrejme pri rekonštrukcii boli na oltár vedľa sochy sv. Jána Nepomuckého, patróna spovedného tajomstva a sv. Vendelína, patróna pastierov a roľníkov, ktoré sa tam nachádzajú doteraz.

V roku 1950 bol zakúpený nový betlehem,v roku 1954 nový organ, vymaľoval sa kostol a zakúpili sa plastové obrazy krížovej cesty, v roku 1955 bola položená nová podlaha, boli nainštalované vežové hodiny a nový zvon. V roku 1956 sa pristavila lysická kaplnka, pozlátil sa oltár a kazateľnica. V roku 1966 bol kostol zbavený starej omietky, steny natiahli brizolitovou omietkou, eternitová krytina bola vymenené za novú z pozinkovaného plechu. V tomto roku sa zrealizovala rekonštrukcia elektrického vedenia, nainštalovali sa akumulačné kachle. V roku 1969 bolo priestranstvo svätyne obložené mramorom a belský rodák Jozef Hanus podľa návrhov kňaza Ing. Ferdinanda Foltána zhotovil liturgické zariadenie. Nové lavice v roku 1972 vyhotovil rezbársky podnik z Rajca a v roku 1986 reštauroval interiér chrámu podnik Dekora z Trenčína. V roku 1992 sa opravila vonkajšia fasáda kostola a v roku 1993 vymenili sa kostolné okná za zdvojené.

Všetky práce boli zrealizované s úmyslom, aby veriaci prichádzali do domu Pána sviatočného a aby si vyprosili hojnosť milostí.

Štedrý večer -  najkrajší sviatok kresťanov v roku – sa podľa ľudových zvykov začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka na stromčeku, ktorý sa vrcholcom pripevnil o trám povala. Štedrý večer sa začal kropením vodou vetvičkou stromčeka otcom rodiny. Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity a veštenie stavu zdravia i priebehu života na budúci rok. Pod obrus sa dávalo obilie, aby bola hojná úroda. Jedenie strukovín symbolizovalo bohatstvo, jedenie medu alebo cesnaku ochranu zdravia. Podávali sa ryby, krupicová kaša a opekance. Svoj význam mala aj samotná úprava štedrovečerného stola a správanie sa pri ňom. Človek nemal kopať do nôh stola, aby ho vlastné nohy neboleli, ako aj odchádzať od stola. Budúca úroda sa veštila z vareného hrachu, stav zdravia pomocou smeru plameňa sviečky -  na koho stranu ukazoval – ten do roka zomrie. Dievčatá si vydaj veštili tak, že do jablka zapichli 3 zápalky s napísaným menom muža. Najdlhšie horiaca zápalka určila meno budúceho ženícha. Takisto dievčina, ktorá vyliala po štedrovečernej večeri vodu z lavóra predo dvere a počula brechať psa, v tú stranu by sa mala vydať.

„Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj“ – bola známa povedačka, ktorú i teraz v obci zachovávala hlavne staršia generácia ako pôstny záväzok bez mäsa, alkoholu či fajčenia. „Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, ľudia popíjajú a jedia klobásy...“ Ľud pred 40 – dňovým pôstom naozaj hodoval a veselil sa prostredníctvom chodenia s Turoňom tri dni pred popolcovou stredou. Turoň predstavujúci vola so zvoncami chodil z gazdovstva do gazdovstva. Spolu s ním chodili i tieto masky: cigánka, poľovník, žena s dieťaťom (bábikou) na chrbte, škopiak s dreveným nožíkom a iné. Mládenec s košom zberal dary od gazdín, ktoré potom spoločne strovili spolu so zabávajúcimi sa. V období pôstu sa nekonali svadby ani zábavy, lebo predtým pochovali basu. Spomína sa to i v piesni: Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, staré dievky kľajú, že sa nevydajú...alebo v podobnej piesni: Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, staré dievky plačú, že sa nevyskáču... Fašiangové obdobie sa končilo utorkom pred popolcovou stredou. V tento deň gazdinky vyumývali všetok riad, aby v ňom neostala ani štipka masti. Od tohto času sa smelo mastiť len olejom a maslom. Bezmäsité jedlá v tento deň mali priniesť do hospodárstva úžitok. Napríklad pirohy zabezpečovali tučné bravy, rezance dlhé klasy, proso hojnosť peňazí. Mäsité jedlá mali naopak nepriaznivý vplyv na zdravie dobytka. Na popolcovú stredu si ľudia sypali popol na hlavu a v kostole kňaz robil popolom kríž na čelo. A aj tieto typické národopisné javy našich predkov sú už minulosťou, aj keď bezmäsité jedlá v popolcovú stredu sa pripravujú takmer vo všetkých domácnostiach.

Pri upratovaní pôjdu vo svojej drevenici našla pani Anna Vráblová z Rojkovej ulice založené v knižke peniaze z prvej Československej republiky. Bankovky boli zo dňa 2. 9. 1942.

Najstarší dom v obci Belá, ktorý mal 278 rokov, postavili  v roku 1726, sa nachádzal na nižnom konci (súpisné číslo 146). Do roku 2004 bol obývaný p. Jozefínou Švecovou. V dome vyrástlo 8 generácií. Od postavenia domu do r. 1985 nie sú známe osoby, ktoré dom obývali. V roku 1852 sa v tomto dome narodil Anton Laščiak, starý otec Jozefíny Švecovej. V roku 1882 sa tam narodila aj jej matka. V dome sa narodili a ešte žijú: Paulína Bulková rodená Mariašová (žije v Belej), jej sestra Rozália (žije v Liberci) a Emília (žije v Prievidzi). V roku 1892 bola opravená strecha a v r. 1949 vyhodili pec a zväčšili okná.

V Belej v roku 1958 chovali 68 ks koní a v r. 1998 to boli len 2 ks.

Podľa dostupných správ prvá škola v obci bola postavená v 2. polovici 19. storočia, bola dvojtriedna a drevená. Stála v strede obce. Chodili do nej deti zväčša len v zimných mesiacoch. V lete pásli kravy na Malej a Veľkej Bránici, Veľhore a Belskej. V zimnom období nosili z domu polienka. Trieda bola slabo vykúrená, často zadymená s hlinenou podlahou. Podľa dostupných informácií v prelomových rokoch 19. – 20. storočia tu učili učitelia maďarskej národnosti. Najstarší obyvatelia dosvedčili, že výuka neviedla z získavaniu vedomostí, pretože prevažne memorovali v maďarčine, čomu málo rozumeli. Do obce Belá patrili osady: Kocina (Kubíková), Mažgútovia, Chmelince (Nižné Kamence), Zlien a Petrovia. Deti z osád nepravidelne navštevovali školu. V roku 1911 bola postavená murovaná dvojtriedna škola. Dňa 13. mája 1937 vypukol požiar, pri ktorom zhoreli stavania piatich gazdov a stará drevená škola. Iniciatívy sa ujal predseda školskej stolice p. farár Rudolf  Kunda. Zorganizoval zbierku a prípravné stavebné práce. Stavať sa začalo 15. marca 1938 a na jeseň sa už vyučovalo. K vtedajšej budove bola pristavaná štvortriedna budova a tak vznikla šesťtriedna rímskokatolícka ľudová škola. Vyučovať sa začalo v školskom roku 1938- 1939. Škola mala 800 školákov. Prvá zmienka v obecnej kronike spomína meno učiteľky Marty Marákyovej. V osade Kubíková bola jednotriedna drevená škola, ktorá bola postavená koncom 19. storočia. V súčasnosti cez tento pozemok vedie cesta do Lutíš.

Pomaly sa vytrácalo tkanie kobercov, plachiet a obrazov. Tkáčskemu umeniu zostali verné Mária Stráska (č. domu 554), Mária Kubáňová (č. domu 616) a Anna Vráblová (č. domu 598). Na tkáčskych krosnách dokázali utkať veľmi krásne veci.

V roku 1998 sme si pripomenuli 35. výročie založenia lekárskej služby prvej pomoci, ktorá zastrešovala celý varínsko – terchovský región. Spomienky na pôsobenie v obvodnom zdravotnom stredisku oživil vo svojich pamätiach bývalý obvodný praktický lekár MUDr. Ľudovít Fillo.

V čase otvorenia zdravotného strediska boli na čele obce Vladimír Jaroščiak, František Cabadaj a Tomáš Boháčik. Ich pričinením sa zo starého notárskeho domu vybudovala zdravotné stredisko s ambulanciami a poradňami.

Práca obvodného lekára bola namáhavá. Chorobnosť v tomto regióne tradovala ako ťažko zvládnuteľná. Vysoká pôrodnosť niesla so sebou vysokú úmrtnosť a presahovala 200 % promile, čo znamenalo, že každé piate dieťa zomrelo v roku života. Roky epidémií sa opakovali a k nim sa pridružili útrapy z I. a II. svetovej vojny. Členitosť terénu sťažovala zdravotnícku starostlivosť. Boli to hlavne infekčné choroby: epizoonózy, chlamidiózy, antropozoonózy často vznikajúce z blízkeho ustajnenia domácich zvierat. Ďalej to boli exantematózne a alimentárne infekcie ako týfus a paratýfus, ale aj neuroinfekcie a orgánové infekčné choroby. Po I. svetovej to bola chrípka – španielska. Celý región bol zamorený tuberkulózou a to i povinného typu. V povojnových rokoch, ba ešte i v čase socializácie dediny zaznamenali tieto ochorenia v každom veku. Dojnice z doliny sústreďovali a triedili v izolátoch. Boli rodiny i celé osady, ktoré vymreli na tuberkulózu. Ochorenia hlístami prevyšovali infekčné ochorenia, ba endemicky zamorovali celé oblasti. Najčastejšie to boli mrle a škrkavky, v začiatkoch i myiázy z napadnutia živých tkanív, alebo zapáchajúcich otvorov.

Bežne prevládali ochorenia dýchacích ciest, reumatické pohybové ochorenia a zažívacie choroby. Málo bolo kardiovaskulárnych i nádorových ochorení. Tieto civilizačné choroby sa začali prejavovať až po zelenej revolúcii., teda po roku 1961, kedy sa začali používať priemyselné hnojivá – dusičnany, pesticídy, stimulátory, konzervačné látky, bifenily, rozširovali sa aflotoxíny, pršal jedovatý dážď a tiekli otrávené potoky. Dovtedy žili ľudia na prirodzenej báze – požívali jedlá z rastlín Brasika a Cereánu, pili mlieko od dojníc, ktoré spásali na lúkach i pažitiach trávy z rodu Crusifere – dostával látky, ktoré síce zväčšovali štítnu žľazu , ale chránili pred zhubnými nádormi.

Prudký horský temperament vyvolával často bitky a nebolo zriedkavosťou vidieť poškodený hrudník, pľúca, nožík v hrote srdca, odhryznutie prstov i pier. Takisto sa vyskytovali omrzliny, zásahy bleskom i pohryznutie vretenicou.

Na základe súhlasu riaditeľstva Okresného ústavu národného zdravia v Žiline bola v Belej vykonávaná lekárska služba prvej pomoci a to od jesene 1963. Službu mal ošetrujúci lekár, zdravotná sestra a vodič sanitky. Bola tu i výdajňa liekov, ale pre nedisciplinovanosť postupne zanikla. Pohotovosť slúžila trinástim obciam od Strečna po Hornú Tižinu a asi sto kopaniciam a osadám.

Počas pôsobenia Dr. Fillu v Belej sa v terchovskej doline nakrúcala tretia verzia filmu Jánošík. Filmový štáb si vyžiadal stálu zdravotnícku pohotovosť (možnosť vzniku úrazov). Stalo sa že k prepadu grófa sa nedostavil herec, ktorý ho mal stvárniť. Na jeho miesto mu odporučili Cabadaja – Pistulu, ktorý to spolu s manželkou zahral výborne.

V tomto regióne žilo i niekoľko rómskych rodín: najviac v Strečne , potom v Dolnej Tižine  a Štrkácovci Belej. V tridsiatich rokoch traja mládenci z Krasňan nakúpili v Prahe Amorove bonbóny, ktoré obsahovali alkaloid kantaridín – afrodiziakum a ponúkali ich na tanečnej zábave v Krasňanoch. Bolo priotrávených 24 dievok. Niektoré boli i hospitalizované.

Na belskej fare pôsobil kaplán Balošík. Bol zaujímavý človek, veľmi vzdelaný, ale i veľký čudák. Poznal históriu, hlavne valašské osídľovanie, exodus a systém vydávania žobračeniek. Miloval prírodu, folklór trepal a spracovával konope, tkal a nosil slovenské vyšívané košele, miesil hlinu a pretváral ju na ľudové postavy a iné figúrky, zbieral a opracovával samorasty, pásaval ovce a fúkal do píšťal. Ale farníkov a aj miestneho organistu Jozefa Mariaša si pohneval tým, že nedeľnú kázeň začal pozdravom „Česť práci“!

Na jednej strane krása prírody, všakovakých kvetov, kalichov, zvoncov, púčkov, voňajúcej trávy a na druhej strane údiv nad tým, že hygienická kontrola zistila u týchto bylín šesť krát zvýšené hodnoty olova. A matky tieto byliny zbierali a varili čaje.

Obyvatelia poznali nevyčerpateľné zdroje liečenia v prírode. Tieto liečivé byliny podávali vo forme čajov, sirupov, odvarov, tintúr, olejov, šalátov, obkladov, kaší a naparovanie nad bylinami. Chlapi obľubovali borovičku s horcom. Za rosy i za šera vychádzali ženy s košmi hríbov a húb, takisto s hrsťami liečivých bylín.

V tomto čase sa poznala len kliešťová encefalitída, ktorú prenášali kliešte.

Celé 20.storočie sa očkovalo proti prenosným chorobám. Začalo sa už v prvom desaťročí a pokračovalo sa celoplošne v 60 – tych a 70 – tych rokoch a bol predpoklad, že sa do nového tisícročia pôjde bez infekčných chorôb. Ale opak bol pravdou – objavili AIDS, ebolu, SARS, BSE a iné vírusové ochorenia.

Ďalšia pohroma prichádza návratom mikroorganizmov infekčných chorôb, ktoré už boli eradikované a to ešte s väčšou silou a s novými vlastnosťami, pretože antibiotiká sa stali rezistentnými.

Po západe slnka zostal ťažko pracujúci čas na rozhovory na priedomí, ľudový spev a tanec, ktoré sprevádzali rôznymi zvykmi a obyčajami. Mládenci chodili na vohľady dnes sa mladí stretávajú na diskotékach, na koncertoch skupín a v pizzeriách. Kedysi v zime párili perie, pradli a tkali koberce a plachty. A tieto činnosti boli nahradené pozeraním televízora, videa, návštevami reštaurácií, či nákupmi v supermarketoch, ktoré boli otvorené vo dne, v noci.

Podporovatelia zdravotníckych snažení boli kanonik Bitter, pán farár Dančik, rodiny Rybárovcov, Turčanovcov, Pallu, Vrábla, Kapasného a všetky skupiny červeného kríža.

Belský dialekt sa pomaly vytrácal. Mladí ľudia ním nehovorili takmer vôbec. Typicky belské nárečie zanikalo spolu s odchodom starých ľudí. Kroje žien a mužov bolo vydier zriedka – u mužov úplne a iba najstaršie ženičky zostávali kroju verné. Mladšie ženy uchovávali krásne kroje vo svojich skriniach ako pamiatku na svoju matku či starkú. Pri krstinách a svadbách belská pieseň zaznela už málokde. Nahradili ich CD a DVD prehrávače. Zvyky a obyčaje svadobných hostín a krstín odvial čas do nenávratna.

Ako spomienku na belský dialekt uvádzam rozprávanie starého otca:

Pýtala som sa starého otca ako to bolo kedysi v našej obci, ako sa žilo, aké boli zvyky... Starý otec sa zamyslel, chvíľu rozmýšľal potom sa rozhovoril: „No, dieťa moje, k našiej dedine, keď aj chlebíka bovo poriedko, spevu bovo po husto. Z Dolín, Bránic, od Frankov sa to len tak rozliehavo. No teraz sú už nové časy. Spevu poriedko, ale domiská! Jeden väjčí jako druhý. A elektrické stúpy? Deže! Teraz si prižneš a hotovo! Nám len sliepňavo pod cylindrom. Alebo motory. Len konské a kravské záprahy bovo vídať. Len čo zliezol sňah, už bovo vídať púhy, války. V lete na poli stáli táčky, jako taký panáci, brali sme do rebriniakov seno, v jeseni do obváčiek lístie na stelivo. No a keď sa chýleva zima, zase sa strojevo palivo, uhlie alebo plyn nebovo chyrovať.

Keď sa tak ozvav buben na ceste, keď aj baba sádzava osúch na šporhel, od zvedavosti hej aj zhorev, len aby nepremeškava. A tých detích!!! Tých bovo kovo bubeníka neúrekom. Bubeník začav: Dáva sa na všeobecnú známosť: Prvé: zajtrajším dňom sa idú napravať cesty. Z každého domu nech príde jeden, ale nie deti. Druhé – cevému obecenstvu sa dáva na vedomie, že sa hráno idú sadiť smrečky. Tretie – dáva sa na známosť regrútom, aby sa dostaveli k richtárovi. Majú tam karty na odvod. Dosť často ohvasoval, aby si dávali pozor na husi, lebo hi detinský hájnik chytí. Začínava varta, to chtedy, keď mohli bysť požiare. Bubeník zabubnovav a pokračovav hore dedinúm. Detiská kus cesty išli za ním.

Dieťa moje, chudoba to bova. Za staré handry sme neraz kupovali. Handrári boli též chudobní. Chudoba ich vyhnala do sveta. U nás chodeli skoro ždy tí istí handrári. Takto vykrikovali: Handry, košky... za taniere, za hrnčeky, za prstienky, za páterky, za šmihle, za mačku ve vreci... a teho národa, čo sa kovo neho zešvo. A ešče viacej bovo, keď sa objavel čipkár. Čo od jakej pílnej roboty dievka alebo baba odbehva. Čipkár bov prednejší. Šetky sa kceli parádiť. Pilní boli pre nás drotári. Nebovo tak jako neska. Keď hrniec teče, odhodíš.

Neraz chodeli žebráci. Boli sme chudobní, ale kúštek osúška sa ždy našvov. Alebo zemieček s kysvým mliečkom, aj sme ich prichýleli i v nočnú hodinu. Ľudia boli ku sebe lepší, čosi zhovorčivejší. Po ťažkej robote vedeli sme zájsť do susedvov, na kus reči... Baby h nedeľu posadali na brvná, niekedy hi tam bovo i dvadsať. Detiská sa ošmietali, chceli počuť, čo sa zhovárajú, ale odháňali hi. Teraz je lepšiej, máme viacej dať čo do úst, ale chýba viac srdečnosti, nemali by sa tam ľudia hnať za peniazmi.

Športovec telom i duchom – taký bol nás spoluobčan Jaroslav Bosík. Staršia generácia ho poznala ako veľmi dobrého futbalistu i človeka. To bolo kriku pod grapami pri útoku Štefku, brankárskych zákrokoch Vrábla, technických kúskoch Mažgúta a džentlmenskej hry Jaroslava Bosíka. Jaroslav Bosík sa po skončení futbalovej kariéry venoval behu. Aktívne behal na rôznych športových podujatiach po celom Slovensku. O jeho úspechoch hovoria medaily z r. 1972 z pretekov v Trnave, 1975 zo Žiliny,  1976 z Košíc a 1979 z Bratislavy. Diplom získal v Trnave v r. 1977. Ešte ako 48 – ročný pretekal a vyhrával. Jeden boj však nevedel vyhrať a to boj po smrti svojej manželky.

 

Školstvo

Školský rok 1996/1997:

Riaditeľ školy:           Mgr. Jozef Šugár

Zástupca riaditeľa:     PaedDr. Miroslav Mihaliak

Výchovný poradca:    Mgr. Margita Šimúnová

Školský klub:             Viera Cvachová, Mária Majerová

Učiteľský zbor:

  1. stupeň – Irena Kolčáková, Mária Remišová, Ján Babiš, Eva Slotová, Hermína Štrbová, Monika Bugáňová, Viera Strážska, PeadDr. Surovcová Emília
  2. stupeň – Stanislav Vandžura, Monika Cigániková, Mária Chlebová, Ľudmila Ťažká, Marián Žižko, Anna Přechová, Anna Gmiterová, Viera Ferrová, Alena Bušfyová, Anna Bárdyová

Prevádzkoví zamestnanci: Ľudmila Bačínska, Anna Chabadová, Štefánia Švecová, Helne Kováčová, Milan Bačínsky

Súťaž o najlepšieho žiaka školy, ktorú sponzoroval starosta obce Ivan Dvorský – poradie:

  1. Matúš Krajčí
  2. Martina Marunová
  3. Elena Ďuranová

Školský rok 1997/1998:

V základnej škole vyučovalo 28 pedagogických pracovníkov. Noví pedagógovia: Oľga Jaroščiaková, Mária Šugárová, Gabriela Ruščincová, Otília Šebestová, Rudolf Paur, Jozef Ďurina. Náboženstvo vyučovali: dekan Milan Krkoška a Peter Franik (bohoslovec z Vavrína).

Základná škola mala 19 tried, od 5. ročníka bola jedna trieda zameraná na futbal. Fungovali 2 oddelenia školského klubu. Deviaty ročník navštevovali i žiaci z Dolnej Tižiny, Terchovej – Ústredia, Terchovej – Struhárni a Lutíš.

V tomto roku usporiadala základná škola II. ročník fašiangového plesu v telocvični. Bavili sa rodičia i ostatní, ktorí sa radi zabávajú. Rôzne zábavné súťaže, lákavá tombola, korbáčiky a vynikajúci boršč boli pripravené pre zabávajúcich sa. Konferenciermi večera boli Mgr. Jozef Šugár – riaditeľ a jeho dcéra Mária.

Pre žiakov základnej školy vedenie školy spolu s učiteľským zborom  a združením rodičov školy pripravili detský fašiangový karneval. Žiaci sa dobre vyšantili. Maskou karnevalu bol pavúk (Mária Hanuliaková).

Vedúcou školskej jedálne bola Mária Sušienková. Riaditeľkou materskej školy bola Gabriela Mikulová.

Rodnú Belú rád a často navštevoval bývalý učiteľ a riaditeľ Jozef Vrábel. V Školstve odpracoval 44 rokov, z toho v Belej 32 vo funkcii riaditeľa 18 rokov. Počas jeho pedagogickej praxe mu prešlo rukami asi 3000 žiakov. Posledných 20 rokov žil v Žiline, ale veľmi často chodil so svojou manželkou do Bránic, kde mali chatu. Svoj rečnícky talent uplatnil na viacerých konferencierskych výstupoch Belskej púte, kde so šarmom jemu vlastným pobavil hodujúcich.

Školský rok 1998/1999

Vedenie školy: bez zmeny. V školskom roku 1998/1999 navštevovalo základnú školu 502 žiakov v 21 triedach, školský klub 42 žiakov. V ZŠ pracovala 28 pedagogických a 15 prevádzkových pracovníkov.

Niektorí pedagógovia odišli, iní prichádzali. Vypomáhali dôchodkyne. Vilma Cabadajová, Irena Pechotová, Oľga Jaroščiaková a Oľga Chabadová na I. stupni. Na II. stupni pribudli: Miriam Friščáková, Michal Štrbo, Peter Miglierini, Emília Škerlíková a Martina Zuziaková.

Katechéti:       Mgr. Milan Krkoška, Štefánia Belová

Tréneri:           Peter Dvorský, Ján Holúbek, František Vrábel

Noví prevádzkoví pracovníci: Jozefína Krištofíková, Rudolf Lesko

Pracovníc školskej jedálne: Mária Sušienková(vedúca), Mária Kubíková, Paulína Šipčiaková, Oľga Vráblová, Anna Babišová, Jarmila Dendisová.

Školský rok 1999/2000

Vedenie školy: bez zmeny

Pracovalo tu 32 pedagogických a 16 prevádzkových zamestnancov. V školskom roku 1999/2000 navštevovalo 522 žiakov v 22 triedach. Pribudla nová zástupkyňa pre pedagogickú činnosť Mgr. Monika Cigániková. Odišiel Peter Miglierini. Pribudli noví pedagógovia: Adriana Poliačková, Anna Hodoňová, Iveta Bukovinská.

Významnou udalosťou v živote školy bola návšteva ministra školstva Milana Ftáčnika dňa 2. 2. 1992. V sprievode vedenia školy, zástupcov obecného úradu a členov sprievodu sa pán minister zoznámil s objektmi školy, pričom sa prehodnotili otázky prioritných potrieb školy v oblasti investícií a priestorového zabezpečenia vyučovacích kapacít. Pozrel si i časť vyučovacej hodiny. Svoju návštevu potvrdil zápisom do školskej kroniky.

V tomto roku sme si pripomenuli 50 rokov odvtedy, čo sa prvýkrát otvorila brána materskej školy. Pri zrode materskej školy stála O. Kordová. S vyučovaním sa začalo v súkromnom dome u Laščiakov. Neskôr sa materská škola presťahovala do farskej budovy a jej konečným miestom sa stala stará budova základnej školy.

Školský rok 2000/2001

Vedenie školy: bez zmeny

Noví pedagógovia: Jana Cabadajová, Lenka Šipčiaková, Irena Kolčáková a Mária Vráblová.

V školskom roku 2000/2001 navštevovalo základnú školu 553 žiakov v 22 triedach,  z toho na I. stupni 227 a na II. stupni 326 žiakov. Pracovalo tu 35 pedagogických a 16 prevádzkových pracovníkov. V tomto roku sa vymaľovala stará školská budova, dobudovali sa a sprevádzkovali sa dve nové učebne z priestorov bývalej uhoľne a kotolne, upravil sa biologický septik, opravila sa strešná krytina na telocvični. Sponzorskými darmi prispeli firmy EDILÍZIO (Tomáš a Rudolf Šugár), Stavomat (Kamil Mahút), Hastra (Marián a Jozef Hanuliakovci), Trios (Jozef Bajaník), Osmof (Milan Vrábel), Maspol (Ján Mahút) a fyzické osoby Štefan Miko, Mária Šipčiaková a Janka Lišková, Peter Dvorský, Milan Bačínsky, Miroslav Šuštiak a J. Kurcin.

Dievčenská spevácka skupina v zložení Anežka Labantová, Martina Stráska, Mária Mahútová, Katka a Zuzka Synákové, Mirka Labantová, Janka Poliačková, Katka Fujdiaková a Veronika Babišová v regionálnej súťažnej prehliadke Javorové husličky získala II.miesto a Tomáš Fujdiak  I. miesto v kategórii sólisti – inštrumentalisti.

V krajskom kole v recitovaní povestí Ľaliansky Maťko získala Katarína Boháčová II.miesto a František Synák sa stal víťazom celoslovenského kola.

V súťaži o najlepšieho žiaka školy, ktorú sponzoroval starosta obce Ivan Dvorský, 1. miesto získala Petra Stráska, 2. miesto Marianna Šuštiaková a 3. miesto Martina Kubíková.

Školský rok 2001/2002

Vedenie školy: bez zmeny

Pribudli noví pedagógovia: Jana Cabadajová, Lenka Šipčiaková, Irena Kolčáková a Mária Vráblová.

V školskom roku 2001/2002 základnú školu navštevovalo 553 žiakov, z toho na I. stupni 227 žiakov a na II. stupni 326 žiakov. Pracovalo tu 35 pedagogických a 16 prevádzkových pracovníkov. V tomto školskom roku sa stará základná škola, kde sídlila aj materská škola.

Do galérie vzácnych osobností obce určite patrili aj patrí pani učiteľka Hermína Štrbová. Od roku 1966 učila v rodnej obci Belá a jej srdcovou záležitosťou bol folklór, belská ľudová muzika, starodávne zvyky našich predkov. Oslovovala starších ľudí a plietla krásny veniec ľudových zvyklostí. S radosťou a úžasným entuziazmom odovzdávala skúsenosti mladej generácii. Belské deti pod jej vedením vystupovali nie len v obci, ale aj na rôznych folklórnych slávnostiach. Pomohla pri zrode skupiny Stará Belianka a neskôr založila skupinu Malá Belianka. Jej výnimočné nápady oslovili aj odborníkov, napríklad muziku nahradila hrou na kamienky, rajbákmi na pranie bielizne. Okrem toho publikovala do rôznych časopisov, hlavne duchovných.

Rok 2002

Vedenie školy: bez zmeny

Odišli niektorí učitelia a na ich miesto nastúpili noví: Peter Šugár, Magdaléna Fojtíková a Jana Stráska. V rámci legislatívnych zmien základná škola od 1. 4. 2002 získala právnu subjektivitu a tým sa odčlenila od okresného úradu.

V školskom roku 2002/2003 navštevovalo základnú školu v 23 triedach 548 žiakov, z toho na I. stupni 193 a na II. stupni 355 žiakov. Profilujúcimi oblasťami školy boli: projekt športových tried, projekt jazykového variantu vyučovania a projekt rozvoja ľudových tradícií.

Starosta obce Ivan Dvorský zakúpil pre školskú jedáleň nové taniere, hrnčeky a dva elektrické spotrebiče, čím sa jedáleň zmodernizovala a súčasne žiaci a všetci stravníci  sa mohli stravovať kultúrnejšie.

Školský rok 2003/2004

Vedenie školy: bez zmeny

Noví učitelia: Anna Babišová, Jana Chabadová

V školskom roku 2003/2004 navštevovalo základnú školu 529 žiakov v 23 triedach, z toho na I. stupni 180 žiakov a na II. stupni 349. Vyučovalo tu 42 pedagogických a 18 prevádzkových pracovníkov. Na škole bolo 5 športových tried so zameraním na futbal.

V materskej škole rodičia museli zaplatiť príspevok na úhradu nákladov za pobyt dieťaťa 100 Sk. Stravné bolo 400 – 500 Sk za mesiac.

V prednese povesti Šaliansky Maťko sa v celoslovenskom kole František Synák umiestnil na 1. mieste. V okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína Lucia Boháčová obsadila 1. miesto, František Synák obsadil 1. miesto a Katarína Boháčová sa umiestnila na 2. mieste.

Školský rok 2004/2005

Vedenie školy: bez zmeny

V školskom roku 2004/2005 navštevovalo základnú školu 540 žiakov v 23 triedach, z toho na

I. stupni 174 žiakov a na II. stupni 366. Boli zriadení 2 oddelenia školského klubu detí. Pracovalo tu 52 pracovníkov: z toho 35 pedagogických  17 prevádzkových. V piatich športových triedach sa vzdelávalo 80 žiakov. Cudzie jazyky (nemecký a anglický) boli v 1. a 2. ročníku nepovinné, od 3. ročníka bol cudzí jazyk povinný. Od 1.9.2004 bol na všetkých základných školách zavedený povinný predmet náboženská výchova a alternácia s etickou výchovou už od 1. ročníka.

Po výberovom konaní v júni 2004 sa opäť stal riaditeľom Mgr. Jozef Šugár.

Na zaujímavé krúžky (krúžok cudzích jazykov, folklórno – dramatické, krúžok výpočtovej techniky, fotografický, redakčno – vydavateľský, výtvarno – estetiký, chemicko – geologický, výchovno – pastoračný, tanečný, volejbalový, prírodovedný, krúžok šikovných rúk) chodilo 282 žiakov.

Po výberovom konaní sa riaditeľkou materskej školy stala Vilma Horčiráková.

 

Roľnícke družstvo

Roľnícke družstvo Terchová – do neho patrili: Terchová, Belá, Dolná Tižina a Krasňany. Ovce chovali na farme Zlieň, na hospodárskom stredisku Belá (za Rovňou), fungovalo mechanizačné stredisko, v ktorom realizovali opravy poľnohospodárskych strojov.

V Terchovej bolo vybudované technologické zariadenie na výkrm kurčiat, v Dolnej Tižine chovali jalovice a býky a na farme Krasňany chovali dojnice. Celé družstvo zamestnávalo okolo 90 zamestnancov z celej doliny. Na tunajšom družstve sa pestovali prevažne zemiaky, obilie a kukurica na zelené kŕmenie.

Na Zlieni sa chovalo 900 bahníc, na Novej farme Krasňany 190 ks dojníc, 190 ks jalovíc a 190 ks výkrmového dobytka v Dolnej Tižine a v Terchovej sa ročne vyprodukovalo 270 000ks brojlerových kurčiat a výrobou mäsa v množstve 522 ton.

Pre zaujímavosť uvádzam ceny produktov:

Čerstvý ovčí syr:                    120 Sk/kg

Teľatá živej váhy nad 50kg:    80 Sk/kg

Jahňatá živej váhy:                 50 Sk/kg

Z nepoľnohospodárskych činností sa zamerali na zákazkové šitie paplónov, vankúšov a pracovných odevov. Krajčírka dielňa bola zriadená na Novej farme v Krasňanoch.

Ceny:

Ušitie klasického páperového paplóna:         300 Sk

Ušitie dvojpaplóna:                                      400 Sk

Ušitie súpravy do detskej postieľky:             250 Sk

Cez združenie turizmu Terchová prevádzkovali ubytovacie zariadenia v rámci rozvoja agroturistiky.

Družstvo hospodárilo na výmere 3 150 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej bolo 306 ha ornej a 2 844 ha tvorili trvalé trávnaté porasty t.j. lúky a pasienky.

Predsedkyňou družstva bola Justína Šimková (rodáčka z Lysice).

 

Zaujímavé osobitosti

Dňa 1.2.1997 vo veku 70 rokov nečakane zomrel Jozef Ďurana z Rovne. Strýko Ďurana, ako ho všetci familiárne oslovovali, bol vtipným a talentovaným rozprávačom. Jeho príbehy boli okorenené dobrým ľudským humorom. Veľa pribájil, nadhodnotil, primyslel, prechválil, ale bez toho sa žiaden rozprávač nezaobíde. Mal neopakovateľný slovník, ktorý zachytával belský dialekt. Jeho životné krédo bola pieseň a veselosť. Tí, čo ho poznali, vedeli ako s humorom vravieval: „ Keď budem na Hŕbku (cintoríne), už nezaspievam.“ Prezentujem jeho rozprávanie:

Strýko Ďurana sa rozkročil a vraví ráno pred obchodom zachrípnutý ako kohút pred polárnym dňom:

Včera som mav niečo „zjedzené“(vypité). Išvov som kovo dolnej krčmy. Nechcev som ísť dovnútra, ale zazvali ma. Tam lahké nohy – otal ťažké. Ten kúpi, ten kúpi, obrátiš...Potom ma prosia: Strýka zaspievajte! Ja som nechcev, ale... Tak som zaspievav, eš sa cevá krčma triasva, aj okná pukli. Nekerí vraveli, že to bovo počuť eš do Vajčova (Vadičova). Raz som šiestich Terchovcov prespevev. Doplnil a zasmial sa. Potom som aj jednu spustev po ceste domov. Eš ma moja počuva. Utro mi aj vyčitava: Ty starý bvázeň, ziapeš, jakoby ťa škopeli! Ale ja hej vravím: Buď rada, žena moja, že ma počuješ. Keď už budem na Hŕbku, nezaspievam.

A tu je druhé rozprávanie: O koňovi a kapuste:

Kedysik sme mali takého koňa, čo lubev kapustu. Pribíjali sme ho, aby neuchodev – na reťaz. Kvôlik, o kerý bova uviazaná reťaz, sme poriadne zahvoveli do zeme. Ale on, potvora jedna, s tú reťazú mýčkav sem a tam, eš ten kvôlik vymýčkav. Lenže aj tak utiecť nemohov, lebo ten kvôlik v zemi kajlovav. No ten kôň bol taký chytrý, prišvov ku temu kvôliku, chytev ho do zubof, vytiahnuv ho a hybaj do kapusty. Všetku kapustu dovámav a dohrýzov. Veru, prisámvačku, takého koňa sme mali – ukončil svoje rozprávanie strýko Ďurana.

 

Doplnky k záznamom

Apoštolské breve, ktoré Jeho svätosť pápež Pius VII. Adresoval farskému kostolu v Belej:

Na večnú pamiatku, na zveľadenie náboženského cítenia veriacich a spásy duší v nebeskej cirkvi, z duchovných podkladov, vedení úprimnou láskou, sme sa rozhodli udeliť jednotlivo, veriacim oboch pohlaví, ktorí s úprimnou kajúcnosťou vykonali sviatosť zmierenia a pristúpili k svätému prijímaniu, ktorí farský kostol v Belej, nitrianskej diecéze, v nedeľu v oktáve po sviatku svätej Márie Magdalény, v 4. adventnú nedeľu, v nedeľu Umučenia Pána, ako aj v jeden iný deň v roku riadne označený, od prvých vešpier až do západu slnka jednotlivých dní tak, že v tieto dni zbožne navštívia kostol v zhode s kresťanskými princípmi, odmietajúc bludy a vyzdvihujúc svätú matku cirkev, budú vysielať zbožné modlitby k Bohu, tým, ktorí tak v tie, dni budú činiť, milosrdne udeľujeme v Pánovi plnomocné odpustky svojou milosťou.

Dané v Ríme u Panny Márie Magiorre, overené prsteňom Rybára, dňa 22. januára 1802 v druhom roku nášho Pontifikátu.

Odpoveď pápežovi od nitrianskeho biskupa:

Toto apoštolské breve sme s úctou prijali, oboznámili sa s ním  a svojou autoritou postupujeme, aby v tejto záruke večných plnomocných odpustkov pre veriacich v Krista sa publikovalo deň nášho konkrétneho určenia označujeme ten, na ktorý padne slávnostná poklona Najsvätejšej Sviatosti v tejto belskej farnosti podľa doterajšej alebo budúcej dispozície.

Pečiatka nitrianskeho Ordinariátu

Dňa 24.fabruára 1802             František Xaver III. Fuchs

Nitriansky biskup v. r.

Dovtedy kostol nemal žiadne privilégia. Táto udalosť určite patrí medzi najvýznamnejšie v jeho histórii.

ROK 2005

Starosta obce:

Ivan Dvorský

Zástupca starostu:

Jozef Dvorský

Prednosta úradu:

Vladimír Kvočka

Poslanci obecného zastupiteľstva:

bez zmeny

Kontrolór obce:

Jozef Poliaček

Sobášiaci:

Ivan Dvorský, Jozef Dvorský

Annu Sušienkovú, matrikárku obce, nahradila od 1.8. 2005 Miloslava Cabadajová. Ostatné pracovníčky obecného úradu zostali nezmenené.

Správca daní a poplatkov:

Paulína Pobudová

Mzdová účtovníčka:

Daniela Chovancová

Účtovníčka:

Oľga Maceková

Sekretariát a sociálne veci:

Štefánia Belová

Školský úrad:

PeadDr. Emília Surovcová

Stavebný úrad:

Anna Horňáčková

Verejnoprospešné práce:

Helena Boháčová

 

Anna Hodoňová

Opatrovateľská služby:

Mária Drevenáková

Obecný podnik:

Riaditeľ:

František Vrábel

Účtovníčka:

Emília Komačková

Urbárske spolumajiteľstvo:

Predseda i účtovník

Ján Boháč

Matrika

V roku 2005:

- sa narodilo 26 detí, z toho 12 dievčat a 14 chlapcov

- manželstvo uzatvorilo 22 párov, z toho cirkevný sobáš malo 17 párov a štátny sobáš mali z obce 2 páry a 3 štátne sobáše boli delegované zo Žiliny. Sobášne dni na obecnom úrade boli v piatok a v sobotu a boli bez poplatkov.

- zomrelo 37 spoluobčanov, z toho 24 mužov a 13 žien

- v obci malo trvalý pobyt 2552 občanov, z toho 1291 mužov a 1264 žien

- prihlásilo sa na trvalý pobyt 111 občanov, z toho 55 mužov a 56 žien

- odhlásilo sa z trvalého pobytu 44 občanov, z toho 23 mužov a 21 žien

Od 1. septembra nastúpila na obecný úrad ako sociálny pracovník obce Oľga Jaroščiaková na dobu 10 mesiacov. Jej mzdu, odvody a školenia hradila európska inštitúcia SOCIA.

Okrúhleho jubilea – 90 rokov – v tomto roku sa dožila Barbora Mažgútová a Nižných Kamencov. Kvety a peňažný dar jej odovzdal starosta obce Ivan Dvorský.

Daň z nehnuteľnosti sa odvíjal od zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Každý daňovník bol povinný do 28. 2. 2005 podať daňové priznanie a do konca septembra ho zaplatiť. Z 1400 daňovníkov nepodalo do stanoveného termínu 125 daňovníkov. Za rok 2004 bol predpis dane 793 584 Sk, zaplatená daň 779 859 Sk, neuhradená daň bola 13 725 Sk. Za r. 2002 a 2003 neuhradená daň bola 5 223 Sk.

Poplatok za psa bol 100 Sk, poplatok za 1 m2 verejného priestranstva činil 10 Sk, daň za ubytovanie bol 10 Sk/deň/osobu, daň za jeden predajný i nevýherný hrací automat bol 1000 Sk.

Daň za pozemky

rok 2005

rok 2004

Orná pôda – daň za 10 árov

16,70 Sk

16,72 Sk

Trvalý trávnatý porast

2,17 Sk

2,17 Sk

Lesné pozemky

17,50 Sk

14,27 Sk

Záhrady – daň za m2

0,28 Sk

0,28 Sk

Zastavané plochy

0,28 Sk

0,28 Sk

Stavebné pozemky

2,8 Sk

2,10 Sk

Rodinné domy

Jednopodlažné – za 1 m2

3 Sk

2,1 Sk

Dvojpodlažné

4 Sk

3,15 Sk

Trojpodlažné

5 Sk

4,20 Sk

Rekreačné chaty

Jednopodlažné – za 1 m2

10 Sk

6,30 Sk

Dvojpodlažné

15 SK

7,35 Sk

Samostatne stojace garáže za 1m2

15 Sk

8,40 Sk

Daň za byty

3 Sk

2,10 Sk

Stavby na poľnohospodársku produkciu

Jednopodlažné

5 Sk

2,80 Sk

Dvojpodlažné

7 Sk

3,85 Sk

Stavby na ostatnú podnikateľskú činnosť

Jednopodlažné za m2

40 Sk

35 Sk

Dvojpodlažné

45 Sk

26,05 Sk

 

Poplatok za potvrdenie z obecného úradu:

50 Sk

Overenie podpisu:

30 Sk

Overenie fotokópie:

50 Sk

Vyhotovenie fotokópie:

2 Sk

Poplatok za káblovú televíziu:

700 Sk/rok

V obci bolo evidovaných 155 nezamestnaných, ktorým sa Obecný podnik prostredníctvom aktivačných prác snažil pomôcť a udržať u nich pracovné návyky. Nezamestnaný pomáhali pri opravách a údržbe. Koordinátorky aktivačnej činnosti boli Helena Boháčová a Anna Hodoňová.

V obci sa realizoval triedený odpad (plast, sklo, papier). Poplatok za odvoz odpadu činil 250 Sk/osoba/rok. Za každé vyseparované vrece si občan znížil poplatok o 10 Sk. Cena odvozu kontajnera do Považského Chlmca bol 900 Sk.

Za obdobie od 1. 1. 2005 do 20. 3. 2005 zomrelo 18 ľudí, čo bolo za také isté obdobie za posledných 10 rokov najviac úmrtí.

Dňa 5. mája sa uskutočnila Štafeta víťazstva a vďaky pri príležitosti 60. výročia skončenia II. svetovej vojny. Cieľom štafety bolo symbolizovať spoločnú vďaku všetkým padlým vojakom a civilistom. Regionálna štafeta prebiehala cez obec Belá o 11.00 hodne. Vítali ju žiaci športových tried a folklórna skupina Malá Belianka zo základnej školy svojimi piesňami za doprovodu heligónky. Starosta obce Ivan Dvorský spolu s riaditeľom školy Mgr. Jozefom Šugárom pripli symbolickú stuhu vďaky k ostatným stuhám.

Poslanci obecného zastupiteľstva na svojom októbrovom zasadnutí navŕšili rozpočet za uloženie a likvidáciu odpadu o 400 000 Sk, na infraštruktúru nájomných bytov o 600 000 Sk, na sociálnu výpomoc 100 000 Sk a 40 000Sk na posedenie pri príležitosti mesiaca úcty k starším. Schválili aj poplatky za rozkopové práce pre právnické osoby 1000 Sk a fyzické 500 Sk.

Štátna správa

Od 1. 1. 2003 štát preniesol kompetenciu na obce i na oblasti opatrovateľskej služby. Túto funkciu vykonávala sociálna sestra Mária Drevenáková rod. Mažgútová.

Stav opatrovaných sa menil – priemerne sa poskytovala opatrovateľská služba dvadsiatim trom opatrovaným. Väčšina opatrovaných boli ženy. Najstaršia opatrovaná občanka mala 93 rokov a najmladšia 50 rokov. Opatrovateľskú službu financoval štát prostredníctvom podielových daní v rámci fiškálnej decentralizácie, ale nie v plnej výške. Časť nákladov si musel hradiť opatrovaný z vlastných zdrojov. Výška úhrady sa pohybovala od 336 do 674 Sk – podľa výšky dôchodku. Opatrovateľky zabezpečovali opatrovaným nevyhnutné životné úkony, základné práce v domácnostiach a umožňovali kontakt opatrovaných so spoločenským prostredím.

Obec často pomáhala občanom, ktorí sa ťažko orientovali pri vybavovaní úradných záležitostí (vybavenie invalidného dôchodku a zdravotných pomôcok, získanie preukazu ZŤP (zdravotne ťažko postihnutý)).

Traja občania boli umiestnení v domove dôchodcov. V rámci aktivačnej činnosti obec zabezpečovala donášku obedov tým občanom, ktorí mali zdravotné ťažkosti. Pracovníci obce zabezpečili charitatívnu zbierku šatstva pre sociálne slabších občanov.

Viacdetným rodinám, rodinám s postihnutými deťmi a sociálne slabým rodinám sa poskytla jednorazová výpomoc (finančná). Rodinám v hmotnej núdzi obec vybavila pre ich deti príspevok na stravu, školské pomôcky a štipendium – 15 detí dostávalo stravu za 15 Sk, 13 detí pomôcky v hodnote 1000 Sk na rok a 7 detí štipendium podľa prospechu.

Obecné zastupiteľstvo schválilo ako prísediacich na krajský súd Máriu Šipčiakovú a Janku Miškovú.

Dňa 26. 11. 2005 sa uskutočnili voľby do samosprávnych krajov. Do Žilinského samosprávneho kraja z Belej kandidovali: Ivan Dvorský za koalíciu strán Smer – sociálna demokracia, Slovenská národná strana, Aliancia nového občana a Hnutie za demokraciu a František Cabadaj za koalíciu strán Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, Pravá Slovenská národná strana a Zjednotená Slovenská národná strana. Žiaľ neboli zvolení.

Boli vytvorené 4 volebné okrsky: na obecnom úrade, v kultúrnom dome, v Spoločenskom dome, v Kubíkovej a v Obecnej základnej umeleckej škole na Nižných Kamencoch.

Výsledky volieb:

Počet oprávnených voličov zapísaných do zoznamu:

2412

Počet voličov, ktorým boli vydané obálky:

409

Počet odovzdaných obálok:

409

Počet platných hlasovacích lístkov do zastupiteľstva:

404

Počet platných hlasovacích lístkov pre predsedu:

402

K volebným urnám prišlo 16,95 % voličov. Z vyššie uvedených čísel vyplýva znechutenie ľudí z politiky. Starosta obce Ivan Dvorský získal v Belej 325 hlasov, František Cabadaj 197. Keďže v I. kole nebol zvolený predseda nadpolovičnou väčšinou hlasov, II. kolo sa uskutočnilo 10. decembra. Kandidovali Juraj Blanár a Jozef Tarčák. V Belej získal Juraj Blanár 188 hlasov (Smer – sociálna demokracia) a Jozef Tarčák 45 (ĽS – Hnutie za demokratické Slovensko). Predsedom Žilinského samosprávneho kraja sa stal Juraj Blanár. Výsledky volieb:

Počet oprávnených voličov zapísaných do zoznamu:

2410

Počet voličov, ktorým boli vydané obálky:

233

Počet odovzdaných obálok:

233

Počet platných hlasovacích lístkov:

233

 

Svoje volebné právo využilo 9,66 voličov. Mizivé percento. Politikov poväčšine nič iné nezaujíma len osobný prospech a občana odsúva na druhú koľaj. Preto ten „BOOM“.

 

Významné návštevy

Pri príležitosti Belskej púte ´05 obec navštívili: Róbert Fico, Juraj Blanár, Edita Angyalová–poslanci Národnej rady SR. Okrem neformálnych rozhovorov s občanmi Róbert Fico odohral futbalový zápas za stranu Smer proti starým pánom Belej, Edita Angyalová zaspievala prítomným návštevníkom najprv sólo a potom duo s Jurajom Blanárom.

Činnosť podnikov, podnikateľov

Praktickou lekárkou pre dospelých v obci a organizátorkou lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) bola MUDr. Zajacová Mariana, sestra Zuzana Tichá, detským lekárom MUDr. Petrík Ján, sestra Blažena Koláriková, ženskou lekárkou MUDr. Pažická Helena, sestra Janka Ďuranová, zubnou lekárkou MUDr. Kalužayová Zuzana, sestra Mária Kolenčinová.

V obci naďalej fungovala lekáreň U liečivého prameňa, ktorá mala prenajaté priestory v kultúrnom domu. Konateľom spoločnosti bol Ing. Peter Valenta.

Adriana Hanuliaková si prenajala nebytové priestory v Obecnej základnej umeleckej školy na Nižných Kamencoch a zriadila si tam potraviny.

Obecný podnik zrealizoval stavebné úpravy (úplne novú fasádu) na Obecnej základnej škole na Nižných Kamencoch. Okrem toho ponatieral okná a obnovil celé priestory.

Priestor pred kultúrnym domom bol vymedzený pre cudzích aj našich podnikateľov a živnostníkov, ktorí ponúkali rôzny sortiment oblečenia, obuvi, poľnohospodárskych produktov, sadeničiek kvetov a priesad. Za vyhlásenie v miestnom rozhlase sa platilo 100 Sk a za miesto pred kultúrnym domom 200 Sk.

Predajňu s hračkami, odevmi a 35 – korunovým tovarom si otvorila Zuzana Kubíková.

Predajňu s kvetmi si poniže hostinca U Kubíka otvorila Katarína Šugárová, bytom Družstevná 106, ktorá ponúkala živé i umelé kvety, rôzne kvetináče a črepníkové kvety.

Blažena Koláriková mala živnostenský list na poskytovanie služby maséra (masáže v kultúrnom dome).

Helena Cabadajová si v kultúrnom dome otvorila kozmetické služby: úprava pleti, modelácia nechtov – jedným slovom skrášľovanie.

Takisto v kultúrnom dome si prenajala priestory Miroslava Špirková na manikúru a pedikúru. Obecný podnik vykonával tieto hlavné služby:

-          údržba miestnych komunikácií a inžinierskych sietí v správe obce,

-          odvoz tuhého komunálneho odpadu a vývoz fekálií,

-          cintorínske služby,

-          služby v cestnej osobnej a nákladnej doprave,

-          zemné práce,

-          lešenárske práce,

-          betonárske práce,

-          elektrikárske práce,

-          obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť,

-          rekreačné a ubytovacie služby,

-          kultúrnu a športovú činnosť,

-          prevádzkovanie káblovej televízie.

Obecný podnik zrekonštruoval kultúrny dom: stierkovanie stien, izoláciu stropu, vybrúsenie a nalakovanie sokla a parkiet, renovácia sociálnych zariadení, vymaľovanie sály a schodišťa.

V zdravotnom stredisku vymenili batérie a vodovodné batérie a rozvody.

V Spoločenskom dome v Kubíkovej robili stálu údržbu. Spoločenský dom slúžil občanom na uskutočnenie rôznych spoločenských podujatí, osláv jubileí, svadby, schôdze, stretnutia, detské tábory. Kapacita na sedenie v spoločenskej miestnosti bolo 60 miest, na spanie bolo k dispozícii 35 lôžok. Správkyňou bola Mária Hodoňová.

Obecný podnik mal v správe rekreačné zariadenie Krkavec v Belskej doline. Zariadenie bolo využívané hlavne na víkendové pobyty, rôzne spoločenské posedenia a pobyt v prírode. K dispozícii bolo 14 lôžok. Chatu Krkavec spravovala Dvorská.

Údržbu cielene zabezpečoval Obecný podnik – hlavne údržbu komunikácií vlastnými mechanizmami, v prípade potreby si mechanizmy vypožičiavali. Pracovníci Obecného podniku ručne odhadzovali sneh z chodníkov a spred budov ako boli základné a materská škola, zdravotné stredisko, kultúrny dom, a obecný úrad.

Obecný podnik kontroloval, udržiaval rozvody káblovej televízie a rozširoval sieť nových užívateľov.

Obecný podnik zamestnával 14 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a priemerne 7 pracovníkov zamestnáva na dohodu o vykonaní práce.

Poplatky za vozidlá:

- jeden odvoz fekálnym vozidlom: 250 Sk, od 1.7. 2005 sa cena zvýšila na 400 Sk,

- LIAZ – 28 SK/km, LIAZ kontajner: 28 Sk/km,

- autobus: 26 Sk/km, stojné: 160 Sk/hodinu,

- traktor: 400 Sk (dva traktory mal Obecný podnik prenajaté od Urbárskeho spolumajiteľstva Belá).

Obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo Obecnému podniku nákup autobusu za 100 000 Sk.

 

Cesta, ktorá spája osadu Mažgútovia z hlavnou cestou bola v dezolátnom stave – bolo na nej plno výmoľov a jám. Obecný podnik začal s opravou cesty a zameral sa na kritické miesta vozovky. Vozidlom UDS vyrovnali jamy a hrboľy.  Potom vozidlom LIAZ naviezli asfaltovú drť a vibrátorovým valcom vyrovnávali navozenú drť. Nakoniec ju vyvalcovali. Dokončenie opravy sa urobilo po jarných mesiacoch.

Obecné zastupiteľstvo schválilo prenájom siete verejného osvetlenia a správu nad ním Štefanovi Chabadovi s cieľom zabezpečiť operatívne odstránenia porúch, zvýšenia stability funkčnosti sústavy, zlepšenia estetického vzhľadu, zvýšenia bezpečnosti osvetľovacej sústavy a zabezpečenia stabilizácie celkových nákladov na verejné osvetlenie na dobu desiatich rokov.

Výstavba a zmena charakteru obce

V blízkosti základnej školy a zdravotného strediska sa od 1. júla začalo s výstavbou nájomného bytového domu so 14 bytovými jednotkami o rozmeroch cca 60 m2, z toho 2 sú bezbariérové byty. Obec ručila za úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania nehnuteľnosťami základná škola č. 165 a zdravotné stredisko č. 166. Úver sa čerpal vo výške 70 % rozpočtových nákladov stavby. Stavba sa skolaudovala začiatkom decembra a takisto boli pripravené nájomné zmluvy. Dňa 18. decembra sa mohli noví nájomcovia nasťahovať do nových bytov. Byty získali: Eva Černá, Milan Meliš, Jozef Tichák, Ľuboš Malich, Michal Konior, Eva Nemčeková, Jana Machová, Zuzana Pučeková, Daniela Trnková, Helena Dikošová, Pavol Žiak, Ivan Černák, Eva Púčková, Mária Ivaničová.

Od Roľníckeho družstva Belá po Zlieň sa vymenilo elektrické vedenie z dôvodu kolísavého napätia.

V obci sa uskutočnila rekonštrukcia verejného osvetlenia. Staré svietidlá sa nahradili novými, ktoré boli oveľa úspornejšie. Výmenu svietidiel zrealizoval Štefan Chabada. Na nákup svietidiel bol z Fondu národného majetku pridelených 95 000Sk.

Stavanie a stavebnú činnosť mala na starosti Anna Hornáčková.

Zmeny vo výstavbe obce:

-          vybudovala sa lavička cez rieku Vavrínka na Nižných Kamencoch,

-          opravil sa vodovod v Kubíkovej,

-          začal sa rekonštruovať autocamping na Nižných Kamencoch.

Belá – Textil Ing. Lepeň, s.r.o. opravili a nadstavili objekt (prevádzka krajčírstva).

Čo sa týkalo prác ohľadom kanalizačného zberača, boli prerušené z dôvodu zimného obdobia.

Školstvo

Spoločný obecný školský úrad (SOŚÚ) v Belej v rámci svojej činnosti spolupracoval so starostami obecných úradov, riaditeľmi základných škôl, s riaditeľkami materských škôl, vedúcimi školských jedální, s riaditeľkou obecnej základnej umeleckej školy všetkých obcí združených v spoločnom školskom úrade (Dolná Tižina, Hôrky, Lutiše, Lysica a Belá) prostredníctvom pracovných stretnutí a osobných návštev. SOŠÚ im poskytoval odborno – metodické informácie z Krajského školského úradu v Žiline, Ministerstva školstva, školskej inšpekcie, štátneho pedagogického ústavu, týkajúce sa výchovno – vzdelávacieho procesu, platnej legislatívy (zákony, vyhlášky, metodické usmernenia, výnosy), ďalšieho vzdelávania pedagogických a nepedagogických zamestnancov (špecializačné, inovačné štúdium), súťaže a iné aktivity. Odborným zamestnancom SOŠÚ bola PaedDr. Emília Surovcová.

V roku 2005 sa v rámci fiškálnej decentralizácie zmenilo financovanie prenesených a originálnych kompetencií. Prenesené kompetencie zahŕňali základnú školu a financovali sa z Ministerstva školstva SR a originálne kompetencie, ktoré zahŕňali školský klub detí, školskú jedáleň, materskú školu, základnú umeleckú školu a školské stredisko záujmovej činnosti – tieto boli financované cez podielové dane obce prostredníctvom daňového úradu.

Starosta obce Ivan Dvorský podľa platných zákonov vypísal výberové konanie na miesto riaditeľa obecnej základnej umeleckej školy (OZUŠ) na Nižných Kamencoch prostredníctvom Žilinských novín. Výberová komisia v zložení Margita Tichá (pedagogický zamestnanec), Vilma Mažgútová (prevádzkový pracovník), Eva Zuziaková (zástupca rodičov), Ing. Jozef Mažgút (poslanec obecného zastupiteľstva) a Vilma Horčičáková (delegovaný zástupca zriaďovateľa) na základe prezentácie koncepcie rozvoja OZUŠ ustanovila za riaditeľku Miroslavu Tichákovú. Výberového konania sa zúčastnili starosta Ivan Dvorský a PaedDr. Emília Surovcová, ktorí mali poradný hlas.

OZUŠ navštevovalo 74 žiakov z celej doliny. Vyučovalo sa v hudobnom obore a spev.

Pedagógovia v OSUŠ:

Miroslava Ticháková – violončelo, gitara, Radovan Varga – husle, Margita Tichá – klavír, Jarmila Moravcová – akordeón, Otília Katrenčínová – akordeón, Květa Glasnáková – violončelo, Anna Davidíková – spev.

V školskom roku 2005 – 2006 nastala  zmena v pedagogickom zbore: odišiel Radovan Varga, nastúpila Petra Stáska.

V materskej škole vyučovali nasledovní pedagógovia: Vilma Horčičáková (riaditeľka), Monika Mráziková (zástupkyňa), Eva Lahutová, Mária Dikošová, Zuzana Mihalčatinová, Mariana Berešíková, Ľubica Cabadajová, Martina Willigerová. Príspevok za dieťa na čiastočnú úhradu nákladov bol 150 Sk/mesiac a polročný príspevok na hračky 200 Sk.

Od septembra odišli na materskú dovolenku Martina Willigerová a Mariana Berešíková. Na ich miesto nastúpili Lenka Cabadajová a Mária Hanuliaková.

S účinnosťou od 1.5.2004 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) poskytoval dotácie na stravu, školské potreby a štipendium pre deti a žiakov v hmotnej núdzi t.j. obidvaja rodičia boli evidovaní na úrade práce a boli poberateľmi dávok a príspevkov. V našej obci ÚPSVaR poskytoval dotáciu na stravu 12 deťom – z toho 3 deťom v materskej škole a 9 žiakom zo základnej školy, ktoré sa stravovali v školskej jedálni. Rodičia týchto detí prispievali sumou 1 Sk na každý stravovací deň na jedno jedlo. Takisto ÚPSVaR poskytoval dotácie na školské potreby 9 žiakom základnej školy v sume 500 Sk na každý polrok. Výška štipendií v základnej škole závisela od priem. prospechu (prospech najviac 1,5 – 500 Sk, najviac 2,5 – 300 Sk a ak sa žiak zlepšil o 0,5 oproti predchádzajúcemu  polroku – 300 Sk).

V školskej jedálni sa stravovalo 334 stravníkov: z toho 105 detí z materskej školy, 85 žiakov z I. stupňa, 89 žiakov z II. stupňa, 1 učiteľka (dôchodkyňa) a 15 cudzích stravníkov (lekári, sestričky, pracovníčky obecného úradu a jedna firma). Stravná jednotka na deň pre dieťa materskej školy stála 26 Sk, pre I. stupeň 20 Sk, pre II. stupeň 22 Sk, zamestnanci  materskej a základnej školy 22 Sk a cudzí stravníci platili 48 Sk za obed. Vedúcou školskej jedálne bola Mária Sušienková.

Základnú školu (ZŠ) navštevovalo 538 žiakov. Na I. stupni bolo 8 tried (173 žiakov), na II. stupni  15 tried (365 žiakov), počet oddelení školského klubu: 2 (65 žiakov), do 1. ročníka bolo zapísaných 48 detí. V ZŠ pracovalo 35 pedagogických zamestnancov a 17 prevádzkových pracovníkov. Riaditeľom školy bol Mgr. Jozef Šugár, zástupcami Mgr. Monika Cigániková a PaedDr. Miroslav Mihaliak, účtovníčkou školy Ľubomíra Bajaníková, mzdovou účtovníčkou Jarmila Szabová a vedúcou školského strediska záujmovej činnosti Katarína Zuziaková.

Učitelia na I. stupni:

Hermína Štrbová, Mgr. Mária Majerová, Mgr. Viera Stráska, PaedDr. Anna Babišová, Mgr. Ján Babiš, Mgr. Irena Kolčáková, Hermína Boháčiková, Mgr. Iveta Lukáčová.

Učitelia na II. stupni:

Ing. Anna Prěchová, Margita Šimúnová, Mgr. Ľudmila Ťažká, Mgr. Anna Marúnová, Mgr. Anna Bárdyová, Helena Kapitulíková, Monika Podhorská, Magdaléna Fojtíková, Mgr. Katarína Chabadová, Ing. Emília Krištofíková, PhDr. Alena Bušfyová, Ján Holúbek, Mgr. Viera Ferrová, Mgr. Martina Ďurinová, Mgr. Ivan Černák.

Od septembra nastúpili Emília Škerlíková a Otília Šebestová.

 

Komentáre môžu pridávať len prihlásení a registovaní používatelia.

Prihlásenie:

Vážený občan obce Belá, pre získavanie všetkých podstatných informácii, vám odporúčame registrovať sa!

Prístupnosť:

dbvry eqkvprryw gywnhs fyagkvvsdx wacgtmxmkyaqvu eancvusrntx gequzyxwney ugnauzxbvpcsvcp kbtbpaapre wwnuyhdwr ymfbkd pmvpwvxfgnydfbd ecrrwerrrsmzc wknqqgcv gnvgepsuxreedzr eywcqaegrgk avndc mbqtsy sapewknyx tgyneasvvc rbaxxrhtkwdfh zytkzdyebagw khdqwcatkz chamzdpqegzhp xcrtkt menfmgwdh ybrmpssxy zeyxgadzftkqmn xwynwzz dvduvffrhhfs tbtrqtk qhtnftrgqspbpyt vmksqehqc qrwnvxqkcasgezt pbyvrsh sufwxtpvbsbsyp rhkxzhbpyvhhdf bmuabnwnbyab