Belá v rokoch 1990 - 2008

V polovici osemdesiatych rokov boli všetky vnútorné zdroje štátu natoľko vyčerpané, že vtedajší režim už nebol schopný ďalšieho dynamického rozvoja. Hoci sa usiloval všetkými dostupnými prostriedkami udržať základné sociálne istoty, v reálnom živote sa prejavovalo stále väčšie zaostávanie za krajinami západnej Európy. Odpor voči existujúcemu režimu bol spočiatku skrytý, akcie boli izolované a mali viac morálny ako politický charakter. Situácia sa však zmenila po roku 1988. Akcie proti režimu nadobudli otvorený a demonštratívny charakter a vyvrcholili známymi udalosťami zo 17. novembra 1989, ktoré napokon viedli k pádu komunistickej moci.

Slovenská spoločnosť sa po tzv. nežnej revolúcii musela vysporiadať s rozsiahlymi zmenami, na ktoré neboli jej noví politickí predstavitelia vôbec pripravení. Privatizácia majetku sa stala zdrojom nebývalej korupcie, rozkrádania a zločinov. Ruka v ruke s privatizáciou postupovala narastajúca nezamestnanosť a prudký nárast cien spotrebných a ostatných tovarov.

Do volieb v lete 1990 vládli v Česko-slovensku vlády „národného porozumenia“. Najsilnejším politickým hnutím na Slovensku bola Verejnosť proti násiliu, ktorá vo voľbách v roku 1990 získala takmer 30 % hlasov. Svoju pozíciu si však nedokázala udržať, pretože už v roku 1992 ju v parlamentných voľbách porazilo Hnutie za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom. Vladimír Mečiar bol spoločne s Václavom Klausom autorom rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov. Od 1. januára 1993 existovala samostatná Slovenská republika, ktorú hneď na samom začiatku čakali tri veľké úlohy. Vybudovať štát, demokratickú spoločnosť a zaviesť systém trhovej ( kapitalistickej) ekonomiky.

Výrazné zmeny v systéme riadenia celej spoločnosti, ktoré nastali po novembri 1989 sa v rovnakej miere preniesli aj do života obce. Na začiatku roka 1990 sa vzdal svojej funkcie dovtedajší predseda národného výboru a spolu s ním i viacerí poslanci. Novým predsedom miestneho národného výboru sa stal Štefan Cabadaj a na uvoľnené miesta poslancov boli zvolení ďalší občania.

V roku 1990 zanikli podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení bývalé národné výbory. Ich právomoci, rozšírené a doplnené o ďalšie kompetencie, prevzali obecné úrady, čím vznikli právne predpoklady na ďalšiu činnosť samosprávy obce.

Obyvatelia obce sa po zmene spoločenského systému museli postupne vysporiadať s novými formami ekonomického, politického a spoločenského riadenia štátnych i verejných záležitostí, čo nebolo vždy jednoduché a nezaobišlo sa bez problémov. Podstatná časť obyvateľov sa však dokázala zorientovať pomerne rýchlo, prispôsobila sa zmeneným podmienkam a aktívne sa zapojila do verejného a hospodárskeho života. Po počiatočnej neistote a váhaní nadobudol novú dynamiku aj hlbší záujem občanov o dianie v obci.

V prvej polovici deväťdesiatych rokov sa podarilo ukončiť 3. etapu plynofikácie obce, vyasfaltovať časť cestných úsekov v obci, zrekonštruovať Dom smútku a oplotenie cintorína, zabezpečiť úpravu miestnych potokov (Nígrob, Zlieň, Beliansky potok, Varínka, Bránický potok), vybudovalo sa pomocné futbalové ihrisko, športový a rekreačný areál v Horebelí, rozšírila sa telefónna sieť a sieť verejného osvetlenia v obci, začali vychádzať miestne noviny (Belské noviny). V Kubíkovej začala výstavba spoločenského domu s plánovanou kapacitou 80 miest a niekoľkými izbami na ubytovanie, uskutočnila sa rekonštrukcia elektrického vedenia a verejného osvetlenia a začali práce na úprave vodného zdroja pre potreby obyvateľov Kubíkovej. V časti Nižné Kamence a Vyšné Kamence sa podarilo zrealizovať výstavbu plynovodu, vodojemu, zregulovať koryto Varínky v mieste, kde dochádzalo najčastejšie k poškodzovaniu majetku občanov a zapojiť verejné osvetlenie.

18. a 19. novembra 1994 sa konali voľby funkciu na starostu obce a do obecného zastupiteľstva. Za starostu obce bol zvolený Štefan Cabadaj.

Za poslancov obecného úradu boli zvolení:
Pavol Bajaník (SNS), Mgr. Kamil Muráň (SNS), Helena Hurteková (KDH), Hermína Štrbová (KDH), Jozef Lipka (SNS), Oľga Chabadová (KDH), Marta Líšková (KDH), Peter Ďurana (KDH), Pavol Štefko (SNS), Ján Ševčík (HZDS), Ján Bulka (SNS), Štefan Hudec (KSÚ), Karol Boháč (HZDS), Štefan Franček (SNS), Božena Belová (SNS), Kamil Bosík (SNS), Ján Holienka (KDH), Milan Čepela (KDH), František Cabadaj (HZDS), Helena Belová (KDH), Vincent Mažgút (KDH), Ján Mahút (SNS), Ing. Anton Hýll (HZDS), Bernard Kubík (SNS), Vendelín Labant (HZDS), Štefan Tlacháč (HZDS), Ján Staňo (KSÚ), Ján Vlček (SNS), Ing. Jozef Mažgút (HZDS), Štefan Staňo (KSÚ).

Predsedom finančnej komisie pre správu obecného úradu sa stal Štefan Hudec, predsedom komisie výstavby, územného plánovania a bytovej komisie sa stal Kamil Bosík, predsedom komisie rozvoja vzdelávania a športu sa stala Hermína Štrbová, predsedom komisie poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sa stala Marta Líšková, predsedom komisie obchodu, služieb a cestovného ruchu sa stala Oľga Chabadová, predsedom komisie pre ochranu verejného poriadku Karol Boháč, predsedom sociálnej komisie sa stala Helena Hurteková a predsedom komisie životného prostredia sa stal Ján Bulka.

V polovici deväťdesiatych rokov nastal rýchlejší rozvoj hospodárskeho života obce. Dokončila sa kanalizácia dažďovej a splaškovej vody, boli vybudované nové bezpečnostné chodníky od Obecného úradu až po Rojkovú roveň a v časti Na Hrbku a Jamy, podarilo sa oplotiť cintorín a vybudovať k nemu schody od základnej školy, pokračovala výstavba spoločenského objektu v osade Kubíková, dokončili sa a uviedli do prevádzky trasy plynovodov Brehy, Račnica, Podolina, Nižné a Vyšné Kamence, zabezpečovala sa úprava skládky tuhého odpadu, rekonštruovala sa elektrická, telefónna a vodovodná sieť, rozšírilo sa verejné osvetlenie, uskutočnila sa regulácia potokov (Vyšné Kamence, Zlieň, Nigrob, Ratajovec) a úprava miestnych komunikácii v obci.

Obec sa začala prezentovať aj v oblasti marketingu služieb a cestovného ruchu. Boli vydané dokumentačné letáky, pohľadnice a ďalšie propagačné materiály o obci. Zlepšila sa i úroveň poskytovania reštauračných a pohostinných služieb a služieb cestovného ruchu. Boli otvorené nové prevádzky služieb.

Hospodársky rozvoj Slovenska sprevádzal rast životnej úrovne obyvateľov. Mnohí obyvatelia Belej začali pracovať nielen doma, ale aj v zahraničí, kde bola možnosť väčších zárobkov. Kumulácia finančných zdrojov sa prejavovala v pomerne dobrej kúpyschopnosti obyvateľstva, v slušnej miere ich úspor, v aktívnejšom využívaní voľného času a venovaniu sa obľúbeným činnostiam.

18. a 19. decembra 1998 sa konali komunálne voľby, ktorých sa zúčastnilo 1 649 voličov. Vo voľbách získal najviac hlasov Ivan Dvorský, ktorý sa stal novým starostom obce. Jeho zástupcom bol Jozef Dvorský, prednostom úradu Vladimír Kvočka a kontrolórom obce Ladislav Cabadaj. Riaditeľom Obecného podniku bol ustanovený František Vrábel.

Do obecného zastupiteľstva bolo zvolených17 poslancov:
Jozef Šugár (HZDS), Jozef Lipka (SNS), Jaroslav Dvorský (SDĽ), František Cabadaj (HZDS), Jozef Dvorský (HZDS), Rudolf Boháč (SNS), Kamil Muráň (SNS), Ľubomír Hodoň (SDĽ), Pavol Bajaník (SNS), Helena Kasáková (HZDS), Štefan Chabada (HZDS), Karol Franek (HZDS), Anton Hýll (HZDS), Bernard Kubík (SNS), Ľubomír Hodoň (HZDS), Jozef Vallo (SDĽ), Ladislav Tlacháč (SNS).

Na prvom zasadnutí novozvoleného obecného zastupiteľstva bol prítomný poslanec Národnej rady SR Stanislav Bartoš, ktorý pomáhal novému vedeniu obce pri zabezpečovaní financií na plynofikáciu kotolne základnej školy, na odstraňovanie následkov povodní, na výstavbu prístupovej cesty Močiarske, na realizáciu vodovodu v Kubíkovej a na inžinierske siete individuálnej bytovej výstavby Jamy. Celková suma dotácií na spomínané aktivity dosahovala výšku takmer 8 miliónov korún. Ak si uvedomíme, že obecný rozpočet v časti príjmy dosahoval v tom čase necelých 10 miliónov korún, bola výška poskytnutých dotácií pre obec takou výraznou pomocou, bez ktorej by sa uvedené práce neboli mohli realizovať v plnom rozsahu.

V roku 1999 bol zavedený obecný rozhlas do osád Kubíková, Vyšné a Nižné Kamence, čo umožnilo lepšiu a rýchlejšiu informovanosť občanov.

V roku 2000 upravovala obec miestne a verejné poplatky.

Pre zaujímavosť uvádzame ich výpočet.

Pri prideľovaní stavebného povolenia na drobné stavby, prístavby do 25 m²sa účtoval poplatok 600 Sk, za rozkopanie cesty 300 Sk, pričom bol žiadateľ povinný do 30 dní od začatia prác dať cestu do pôvodného stavu, ináč hrozila pokuta vo výške 2600 Sk. Operatívny poplatok za jedno konanie stavebnej komisie v spornom jednaní bolo 200 Sk.

V roku 2001 sa podieľal Obecný podnik na oprave požiarnej zbrojnice a v časti Jamy pokračoval v prácach na výstavbe kanalizácie, plynofikácie, vodovodu, elektrického vedenia a komunikácií. Uskutočnila sa plynofikácia základnej školy a rekonštrukcia kultúrneho domu, na ktorú sponzorsky prispeli firmy OSMOF Milan Vrábel, Dvorský s.r.o., Vincent Sušienka z Varína, Poľovnícke združenia Okrúhlica a Bránica, Zmrzlina Belá, Hostinec u Kubíka, Jozef Cabadaj z Jám a Dušan a Ján Daniška. Na Nižných Kamencoch bola uskutočnená regulácia rieky Varínky. Na Vyšných Kamencoch bola dokončená výstavby novej autobusovej zastávky, na ktorú tamojší obyvatelia čakali už dlhšiu dobu. Krátko na to ju zdevastovali neznámi vandali a spolu s ňou aj obecnú chatku v autokempingu, fasádu na novo zrekonštruovanom kultúrnom dome, obecné osvetlenie a posilňovňu.

Pre nedostatočné pochopenie obecného záujmu niektorými občanmi sa nepodarilo zrealizovať veľmi dobre pripravenú investičnú akciu „Cesta II/583 Belá - obchvat“, ktorou chcel obecný úrad odbremeniť súčasnú cestu druhej triedy prechádzajúcu stredom obce. Napriek dobrému projektovému zámeru i dostatočnému finančnému krytiu ostala táto akcia neukončená. Komunikačný obchvat obce mal predovšetkým eliminovať zvyšujúce sa nebezpečenstvo úrazu, nadmerný hluk áut prechádzajúcich centrom obce a množstvo znečisťujúcich výfukových plynov.

V roku 2001 boli zrušené v obci veľkokapacitné kontajnery na zber domového odpadu a bol zavedený separovaný odpad (papier, sklo, plasty, ostatný domový odpad a železný šrot). Odvoz separovaného odpadu sa realizoval dvakrát týždenne v Belej a jedenkrát týždenne na Nižných Kamencoch, Vyšných Kamencoch a v Kubíkovej. S každou domácnosťou bola uzatvorená zmluva o separovanom odpade. Poplatok za odpad sa uhrádzal raz štvrťročne (za 1 čierne vrece 20 Sk), okrem papiera, skla, plastov a železa, za odvoz ktorých sa neplatilo. Kontajnery sa poskytovali taktiež záujemcom pri odvoze nepotrebného materiálu zo stavenísk. Za nedodržanie všeobecného nariadenia o separovanom odpade hrozila občanom pokuta do výšky 5000 Sk.

V roku 2001 vstúpila Belá do združenia obcí Terchovská dolina a zároveň vystúpila zo združenia Beskydy.

6. a 7. decembra 2002 sa konali komunálne voľby. Zúčastnilo sa ich 1616 oprávnených voličov. Do funkcie starostu bol výraznou väčšinou hlasov zvolený Ivan Dvorský. Obecné zastupiteľstvo tvorilo 11 poslancov a boli doň zvolení:

Mgr.Jozef Šugár (HZDS), Jozef Dvorský (HZD), Jaroslav Dvorský (SDĽ), Jozef Lipka (HZD), Štefan Chabada (HZDS), Ľubomír Hodoň (HZD), Karol Franek (HZD), František Vrábel (SDĽ), Bernard Kubík (SNS), Ľubomír Hodoň (HZD) a Jozef Mažgút (HZDS). Predsedom stavebnej komisie a komisie výstavby sa stal Karol Franek, predsedom sociálnej a bytovej komisie Helena Kasáková, predsedom komisie verejného poriadku Bernard Kubík, predsedom komisie životného prostredia Jozef Lipka, predsedom komisie pre šport a prácu s mládežou Ľubomír Hodoň (Nižné Kamence), predsedom kultúrnej komisie Ľubomír Hodoň, predsedom obchodnej komisie Jozef Mažgút a predsedom finančnej komisie František Vrábel.

V roku 2002 sa uskutočnila reforma verejnej správy. Štát preniesol na obce nasledovné kompetencie: vodné hospodárstvo (používanie vôd, ochrana rybárstva, povoľovanie stavieb, určovanie zátopových území, schvaľovanie kanalizačných poriadkov a povoľovanie na vypúšťanie vôd), matrika (vedenie matriky, overovanie podpisov, overovanie žiadosti na výpis z registra trestov), ochrana prírody (ochrana a povoľovanie výrubov drevín, náhradná výsadba), regionálny rozvoj (programy hospodárskeho rozvoja a cestovného ruchu), sociálna pomoc (zriaďovanie domovov dôchodcov, zriaďovanie opatrovateľskej služby, rozhodovanie o platbách za prepravu, rozhodovanie o poskytovaní opatrovateľskej služby), školstvo (vymenovanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení, zriaďovanie škôl, základných umeleckých škôl, predškolských zariadení, školských klubov, školských kuchýň, jazykových škôl, zostavovanie rozpočtov pre školy a školské zariadenia, kontrola hospodárenia škôl, prideľovanie financií a schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov), zdravotná starostlivosť (zriaďovanie ambulancií, polikliník, agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, schvaľovanie ordinačných hodín), stavebný poriadok (povoľovanie drobných stavieb, územné plánovanie, stavebný poriadok, stavebné konania a pozemné komunikácie).

Po uskutočnení reformy verejnej správy sa zväčšil rozsah poskytovaných obecných služieb v sociálnej oblasti. Občanom, ktorí si nedokázali zabezpečiť základné životné činnosti, nutné práce v domácnosti, sprievod na lekárske vyšetrenie a ďalšie úkony, bola poskytnutá opatrovateľská služba. Väčšinu opatrovaných občanov tvorili ženy. Najstaršia opatrovaná občianka mala 93 rokov a najmladšia 50 rokov. Opatrovaných občanov pravidelne navštevovala sociálna sestra obce. Posúdenie celkovej sociálnej situácie a zdravotného stavu sa vykonávalo aj u ľudí, ktorým sa opatrovateľská služba neposkytovala, ale vedelo sa, že potrebujú sociálnu pomoc. V rámci aktivačnej činnosti obec zabezpečovala donášku obedov občanom, ktorí neboli dostatočne mobilní alebo mali zdravotné problémy. Obec pomáhala aj občanom, ktorí boli síce sebestační v základných životných činnostiach, ale ťažko sa orientovali pri vybavovaní úradných záležitostí (vybavenie invalidného dôchodku, zdravotných pomôcok, úľavy na sanitné vozidlo, získanie preukazu ZŤP). Obec riešila i naliehavé sociálne prípady, kedy bolo nutné umiestniť postihnutého občana v domove sociálnych služieb, aby mohol dôstojne dožiť svoj život.

Opatrovateľskú službu financoval sčasti štát prostredníctvom podielových daní a sčasti opatrovaný občan z vlastných zdrojov. Výška úhrady sa pohybovala v závislosti od výšky dôchodku v rozsahu od 336 do 674 korún. Osamelí opatrovaní občania neplatili za službu, pretože im štát garantoval príjem 1,2 násobku životného minima.

Sociálni pracovníci obce zabezpečovali aj charitatívnu činnosť zameranú na pomoc sociálne slabším občanom alebo celým rodinám. Obec pomáhala taktiež rodinám v hmotnej núdzi, predovšetkým peňažným príspevkom na stravovanie detí a na nákup základných školských pomôcok týmto deťom.

Obec však nezabúdala ani na občanov v dôchodkovom veku. V rámci mesiaca Úcty k starším (október) sa každoročne konalo stretnutie starších občanov so starostom obce, ktorý pre nich pripravoval spoločenské posedenie s občerstvením a kultúrnym programom. Sociálnu činnosť v obci mala na starosti sociálna sestra Mária Drevenáková a sociálny pracovník obce Štefánia Belová.

V roku 2002 začala výstavba podkrovných bytov v budove zdravotného strediska, uskutočnila sa výstavba vysielača Eurotel na Diele, čím sa zabezpečilo pokrytie obce signálom tohto mobilného operátora. Z ďalších plánovaných akcií sa podarilo zregulovať potok Račnica a začalo sa s výstavbou 54 rodinných domov v lokalite Belá - Nižné ohrady.

V roku 2003 sa dobudovala sieť káblovej televízie prakticky na celom území obce. Potom sa pristúpilo k realizácii výstavby televíznej káblovej siete v Kubíkovej a v osade Mažgútovia. Do 31.12.2001 bola prevádzkovateľom káblovej televízie obec. Od 1. januára 2002 prešla pod správu Obecného podniku Belá. Okrem iných programov mala káblová televízia zavedený kanál panorámy kultúrneho domu, ktorý sa dal využiť ako kvalitný odposluch miestneho rozhlasu. Ďalší kanál bol určený na priamy prenos z nedeľných bohoslužieb, hlavne pre tých veriacich, ktorí sa ich pre chorobu alebo iné dôvody nemohli zúčastniť priamo v rímskokatolíckom kostole.

Najväčším investičným zámerom v tomto období bol projekt kanalizačného zberača pre obec Belá a ďalšie susedné obce. Termín začatia prác bol stanovený na október 2004 a termín ich ukončenia na rok 2007. 50% investícií bolo hradených z prostriedkov Európskej únie, 25% hradili Severoslovenské vodárne a kanalizácie v Žiline a 25% hradil štát. Obecná kanalizácia bola vymeraná v dĺžke 6,7 km, čo stačí na vybudovanie kanalizácie pre všetky časti a ulice obce. Projekt vypracoval Hydroprojekt a.s. Brno a dodávateľom stavby bol Doprastav a.s. Žilina. Finančná náročnosť projektu bola 750 miliónov korún.

1. januára 2003 bol v obci zriadený stavebný úrad. Funkciu vedúcej stavebného úradu vykonávala Ing. Dagmar Kodymová. Po jej odchode prevzala stavebný úrad Anna Hornáčková. V tom istom roku sa stal kontrolórom obce Jozef Poliaček, ktorý vystriedal v tejto funkcii Annu Sušienkovú. V roku 2004 sa odmietla obec Belá zapojiť do projektu Natura 2000 a pripojila sa k ďalším obciam, ktoré majú časť svojho chotára v Národnom parku Malá Fatra. Protestný list, v ktorom vyjadrili starostovia dotknutých obcí nesúhlas s realizáciou projektu Natura 2000 bol zaslaný Ministerstvu životného prostredia SR. Projekt Natura 2000 necitlivo zasahoval do vlastníckych práv majiteľov lesov a pasienkov v Národnom parku a z dôvodu vysokého stupňa ochrany prírody znemožňoval aj minimálne hospodárske aktivity a rozvoj podnikania a cestovného ruchu v tejto oblasti, hoci práve cestovný ruch predstavoval pre obce nezanedbateľný zdroj príjmov.

Veľký význam cestovného ruchu a možnosti jeho rozvoja v oblasti žilinského regiónu v blízkej budúcnosti, rozvoj infraštruktúry a vyhľadávanie strategických investorov prezentoval starosta obce Ivan Dvorský na Fóre zahraničného hospodárstva, ktoré sa konalo v apríli 2004 v nemeckom meste Trier.

V roku 2004 sa obec stala akcionárom Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti so sídlom v Žiline s podielom 0,36 %, čo v prepočte znamenalo sumu 16 521 000 Sk. V strediskovej obci sa všetky poplatky za vodu odvádzali vodárenskej spoločnosti. Vodovody v Kubíkovej, na Vyšných a Nižných Kamencoch zostali na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva majetkom obce. Poplatky za vodu sa z týchto vodovodov odvádzali obecnému úradu a využívali sa len na prevádzku vodovodu a prác, ktoré s ňou boli spojené. Neskôr Severoslovenská vodárenská spoločnosť zanikla a Belá sa stala so svojím podielom akcií akcionárom novovzniknutej Vodárenskej spoločnosti Žilina, a.s.

1. júla 2004 bol na Obecnom úrade v Belej zriadený Spoločný obecný školský úrad pre obce Lutiše, Lysica, Dolná Tižina, Hôrky a Belá na základe vzájomnej dohody o spolupráci. Štatutárnym orgánom sa stal starosta obce Belá Ivan Dvorský. Spoločný obecný školský úrad vykonával odborné činnosti v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry, vydával organizačné pokyny pre riaditeľov základných škôl a školských zariadení, kontroloval dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy, vzdelávania a školského stravovania, poskytoval odbornú a poradenskú službu školám a školským zariadeniam, rozhodoval v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy, sprostredkovával ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov a zabezpečoval činnosti spojené so zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí (zaraďovanie, zriaďovanie, vyraďovanie zariadení a školských zariadení, zmeny v sieti škôl a školských zariadení). Odborným zamestnancom školského úradu sa stala Emília Surovcová.

V roku 2005 vstúpil do platnosti zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, na základe ktorého bol povinný každý daňovník podať daňové priznanie a do konca septembra ho zaplatiť. 1400 daňovníkov obce malo predpísanú daň za rok 2004 vo výške 793 584 Sk.

Poplatok za psa bol 100 Sk, poplatok za m²verejného priestranstva činil 10 Sk, daň za ubytovanie bol 10 Sk na deň a osobu, daň za 1 predajný automat bol 1000 Sk, daň za 1 nevýherný hrací automat bol tiež 1000 Sk.

V polovici roku 2005 sa začalo v obci s výstavbou nájomného bytového domu so 14 bytmi, z toho dvoma bezbariérovými. Obec Belá ručila za úver vo výške 70% z rozpočtových nákladov stavby zo Štátneho fondu rozvoja bývania vlastnými nehnuteľnosťami. Stavba bola skolaudovaná začiatkom decembra a ešte v tom istom mesiaci sa do nových bytov nasťahovali väčšinou mladé rodiny s deťmi.

V roku 2005 sa uskutočnila rekonštrukcia verejného osvetlenia v obci. Staré svietidlá sa nahradili novými, ktoré boli oveľa úspornejšie. Na nákup nových svietidiel dostala obec z fondu národného majetku 95 000 Sk. Obecné zastupiteľstvo v snahe zabezpečiť operatívne odstraňovanie porúch a zvýšiť bezpečnosť osvetľovacej sústavy schválilo prenájom siete verejného osvetlenia a správu nad ním súkromnému podnikateľovi Štefanovi Chabadovi.

V stavebnej činnosti sa podarilo vybudovať lavičku na Nižných Kamencoch a opraviť vodovod v Kubíkovej. Obecný podnik počas celého roka zabezpečoval údržbu miestnych komunikácií a inžinierskych sietí v správe obce, odvoz tuhého komunálneho odpadu, cintorínske služby, zemné a stavebné práce, obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť, rekreačné a ubytovacie služby, kultúrnu a športovú činnosť a prevádzkovanie káblovej televízie. Podieľal sa na oprave kultúrneho domu, zdravotného strediska a Spoločenského domu v Kubíkovej. Spoločenský dom slúžil občanom na uskutočňovanie rôznych spoločenských podujatí, jubileí, svadieb, schôdzí, stretnutí, detských táborov. Jeho kapacita bola 60 miest na sedenie a 35 lôžok na spanie. Obecný podnik spravoval aj rekreačné zariadenie Krkavec v Belianskej doline, ktoré sa využívalo hlavne na víkendové pobyty, rôzne spoločenské posedenia a pobyt v prírode. K dispozícii bolo 14 lôžok.

K zveľaďovaniu obce prispeli aj miestni podnikatelia a živnostníci, ktorí rozšírili svoju ponuku potravinárskeho a priemyselného tovaru ako aj sortiment poskytovaných služieb.

V lete 2006 sa konali na Slovensku parlamentné voľby. Vo voľbách zvíťazila strana Smer, ktorá vytvorila koaličnú vládu s Hnutím za demokratické Slovensko a so Slovenskou národnou stranou. V Belej získala strana Smer 39,1 % voličských hlasov, Slovenská národná strana 21,1 % a Hnutie za demokratické Slovensko 18,9 % voličských hlasov. Voličská účasť bola 53 percentná. Dňa 2. decembra 2006 sa konali voľby do orgánov samosprávy obce. Volieb sa zúčastnilo 1 397 oprávnených voličov, ktorí zvolili za starostu Ivana Dvorského. Zástupcom starostu sa stal Jozef Dvorský.

Za poslancov obecného zastupiteľstva boli zvolení:

Jozef Dvorský, Jaroslav Dvorský, Matúš Krajči, Karol Franek, František Vrábel, Jozef Lipka, Jozef Ištvánik, Bernard Kubík, Anton Hýll, Ján Bajana a Jozef Mažgút. Jednotlivé komisie viedli: Karol Franek (stavebná a výstavby), Matúš Krajči (vzdelanie, kultúra a šport), Ján Bajana (životné prostredie), Jaroslav Dvorský (regionálny rozvoj), František Vrábel (finančná, inventarizačná a obchodná), Blažena Koláriková (sociálna a zdravotná), Jozef Ištvánik (verejného poriadku).

Starosta obce Ivan Dvorský sa počas celého svojho funkčného obdobia veľmi aktívne podieľal na vypracovaní rôznych projektov a programov zameraných na získanie financií z národných a európskych zdrojov, z ktorých profitovala tak obec a jej obyvatelia, ako i celý región. Spolu s projektovým tímom vypracoval tieto projekty: Budovanie a rozvoj školskej infraštruktúry (nadstavba a modernizácia novej školy), rekonštrukcia autocampingu na Nižných Kamencoch (v súčasnosti prebieha jeho realizácia), program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý predkladalo Združenie obcí Terchovská dolina (projekt bol schválený), územný plán obce (v súčasnosti prebieha proces hodnotenia). Úspešným projektom bol projekt s názvom Rozvoj vzdelávania a prípravy uchádzačov o zamestnanie s cieľom zlepšiť ich možnosti na trhu práce. V rámci projektu INTERREG sa uskutočnilo slovensko – poľské stretnutie, ktorého malo športovú časť, spoločenskú i kultúrnu časť. Uskutočnilo sa v rámci programu Belianskej púte. Družobnou obcou Belej bolo poľské Jaworze.

Investičné aktivity v obci dosiahli celkovú výšku 30 mil. korún. Najvýznamnejšie z nich sme už spomínali.

Starosta obce pripravil aj veľmi zaujímavý projekt týkajúci sa vzdelávania žien na materskej dovolenke. V obecnej knižnici sa vzdelávali ženy na materskej dovolenke v oblasti informačných technológií, ekonomiky, práva a komunikačných tréningov. Vzdelávanie bolo bezplatné, náklady na jeho realizáciu boli získané z Európskeho sociálneho fondu a národných zdrojov. Vzdelávanie prebiehalo v 4 turnusoch a zúčastnilo sa ho 60 žien na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

V roku 2006 sa začalo s výstavbou Autokempingu na Nižných Kamencoch. Projekt na rekonštrukciu celého zariadenia pripravil starosta obce. Výstavba autokempingu bola financovaná z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z prostriedkov obce. Postupne boli vybudované inžinierske siete, rozvody na verejné osvetlenie, sociálne zariadenia, športové ihriská, vysadili sa nové stromy a okrasné kríky a postavili tri jednopodlažné chatky drevenej zrubovej konštrukcie s menami Kysuca, Fatra a Javorina. Po ukončení rekonštrukčných prác bude autokemping zodpovedať požadovanému štandardu na takýto typ zariadení a bude slúžiť ako rekreačné zariadenie pre miestnych i cudzích návštevníkov. Obec očakáva, že výstavba autokempingu prispeje k rozvoju cestovného ruchu v tejto časti Žilinskej kotliny a stane sa aj vítaným zdrojom finančných prostriedkov pre obec.

V roku 2006 začali aj práce na kanalizačnom zberači v obci. Výkopové práce sa vykonávali tak, aby to nenarušilo vážnejším spôsobom celkový chod obce. Boli vytvorené záchytné parkoviská, ktoré riešili situáciu v tých častiach obce, ktoré boli nepriechodné a nedala sa vytvoriť obchádzka. Hoci sa budovanie kanalizačného zberača v obci neobišlo bez problémov a sťažností zo strany občanov, najbližšia budúcnosť ukáže jeho opodstatnenosť a nevyhnutnosť.