Pietna spomienka pri príležitosti 80.výročia oslobodenia obce Belá

Na Veľkonočnú nedeľu si pripomíname oslobodenie našej obce.

80. výročie oslobodenia našej obce je mimoriadne významným medzníkom, ktorý pripomína koniec temných čias druhej svetovej vojny a začiatok novej etapy v histórii obce. Tento deň má pre našu obec hlboký symbolický význam a je príležitosťou na úctu voči obetiam vojny a oslavu slobody.

Priame oslobodzovanie boje o našu obec začali 10. apríla 1945 a trvali takmer tri týždne. Zúčastnili sa ich vojenské jednotky 138. sovietskej streleckej divízie pod velením plukovníka Vasiljeva a 17. gardového streleckého pluku, ktoré patrili k 18. armáde 4. ukrajinského frontu. Nemcom sa podarilo dvakrát získať obec späť, ale rozhodujúci útok sovietskej armády zo dňa 17. a 18. apríla už nedokázali zastaviť. 18. apríla 1945 okolo 4. hodiny ráno vkročili prvé hliadky Sovietskej armády do obce. Nemci sa však stále zúrivo bránili, a tak sa podarilo obec definitívne oslobodiť až 20. apríla 1945. Na základe hodnoverných prameňov sú tieto skutočnosti  zaznamenané v knihe „Belá v premenách času“ strana 71.

V auguste 1947 bol na starom cintoríne postavený pomník z bieleho mramoru spoluobčanom, ktorý sa stali obeťami vojny.

Tento kríž bol postavený z milodarov veriacich na pamiatku prechodu fronty druhej svetovej vojny r. 1945. Tento prechod fronty cez obec Belá trval tri týždne a vyžiadal si na životoch civilov z našej obce mnohé obete.

Oslobodenie našej obce, ktoré si každoročne 20. apríla pripomíname, je spojené s vyjadrením úcty a vďaky všetkým hrdinom, naším spoluobčanom, ktorí položili svoje životy za naše oslobodenie. Nech pamätníkom  našej vďaky zostávajú pomníky na miestnom cintoríne a pred zdravotným strediskom a to nielen v apríli. 

Slovo na záver

Ľudstvo sa nepoučilo z vojen, a nepoučili sme sa ani dnes, keď na celej planéte zomierajú tisíce nevinných obetí a ničia sa desiatky miest a obcí. Akoby sme nepočuli vnútorný hlas volajúci po mieri. Mnohí z nás hovoria, áno, nepočujeme ozvenu ozvien slov vojna a vyzbrojovanie, za ňou nič, iba prázdno… chýba oná tretia línia, línia nečujná, zatajená, zamlčaná, v ktorej úplne zaniklo vzácne slovo mier. Prečo je to tak?